Peter Tóth otvoril mimoriadne vážnu tému: Padli obvinenia o údajnom americkom vplyve na slovenskú politiku

Slovenským verejným priestorom otriaslo nové kontroverzné vyjadrenie bývalého novinára a niekdajšieho príslušníka Slovenskej informačnej služby Petra Tótha. Vo svojom nedávno zverejnenom statuse otvoril otázku údajného zahraničného vplyvu na slovenskú politiku a mimovládny sektor.

Tóth pritom vyslovil mimoriadne závažné tvrdenia týkajúce sa bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej a bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa. Podľa jeho interpretácie mali byť niektoré slovenské politické a občianske štruktúry ovplyvňované finančnými a organizačnými väzbami na Spojené štáty.

Treba však zdôrazniť, že ide o tvrdenia Petra Tótha, nie o potvrdené zistenia nezávislého vyšetrovania. Verejne dostupné dôveryhodné zdroje, ktoré sme preverili, neposkytujú dôkaz, že by Čaputová alebo Naď boli americkými agentmi alebo že by riadili Slovensko v prospech cudzej spravodajskej služby.

Téma USAID a zahraničného financovania

Jednou z hlavných častí Tóthovej argumentácie je otázka financovania mimovládnych organizácií. Vo svojom príspevku spája túto problematiku s debatou o USAID, amerických nadáciách a ďalších mechanizmoch zahraničnej podpory.

Podľa Tótha mohli finančné toky zo zahraničia zohrávať na Slovensku významnejšiu politickú úlohu, než sa verejne pripúšťalo. Z týchto tvrdení následne vyvodzuje záver o možnom budovaní dlhodobého zahraničného vplyvu.

Samotná existencia zahraničného financovania mimovládnych organizácií však automaticky neznamená existenciu spravodajskej operácie. Na potvrdenie tak závažného tvrdenia by boli potrebné konkrétne dokumenty, finančné záznamy a predovšetkým dôkazy preveriteľné nezávislými orgánmi.

Čaputová a Naď ako terč tvrdení

Najvýraznejšia časť Tóthovho statusu sa týka Zuzany Čaputovej a Jaroslava Naďa.

Pri Čaputovej tvrdí, že jej politický vzostup súvisel s dlhodobým pôsobením mimovládnych organizácií a zahraničného financovania. Čaputová však do prezidentskej funkcie vstúpila po politickej kariére spojenej aj s občianskym aktivizmom a v roku 2019 bola zvolená prezidentkou Slovenskej republiky.

Pri Jaroslavovi Naďovi Tóth zase upozorňuje na jeho výrazne proatlantické postoje a pôsobenie v obrannom rezorte. Z toho však nemožno bez ďalších dôkazov automaticky vyvodzovať, že išlo o riadenie zo strany amerických spravodajských služieb.

Prečo je téma mimoriadne citlivá?

Obvinenia zo spolupráce s cudzou spravodajskou službou patria medzi najzávažnejšie tvrdenia, ktoré možno voči verejnému činiteľovi vysloviť. Ak by boli podložené konkrétnymi dôkazmi, mohli by mať zásadné politické aj bezpečnostné dôsledky.

Tóth preto vo svojom vyjadrení neostáva iba pri kritike konkrétnych politikov. Hovorí aj o potrebe zásadnej legislatívnej zmeny a navrhuje nový lustračný mechanizmus, ktorý by mal podľa jeho predstavy obmedziť pôsobenie ľudí napojených na zahraničné finančné zdroje vo verejných funkciách.

Takýto návrh by však vyvolal množstvo právnych a ústavných otázok – najmä pokiaľ ide o slobodu politickej súťaže, financovanie občianskeho sektora a samotnú definíciu „zahraničného vplyvu“.

Staršie pôsobenie Petra Tótha

Tóth nie je v slovenskom verejnom priestore novou postavou. V minulosti pôsobil ako novinár a neskôr aj v Slovenskej informačnej službe. Jeho meno sa výrazne objavilo aj v súvislosti s vyšetrovaním sledovania novinárov a prípadom Jána Kuciaka. Denník N v roku 2018 informoval o jeho výpovedi ako utajeného svedka a o jeho spolupráci s políciou.

Práve jeho minulosť v prostredí bezpečnostných služieb spôsobuje, že jeho súčasné vyjadrenia priťahujú značnú pozornosť. Zároveň však táto minulosť sama osebe nepredstavuje dôkaz pravdivosti jeho najnovších tvrdení.

Čo bude nasledovať?

Najdôležitejšou otázkou teraz zostáva, či sa k Tóthovým tvrdeniam objavia konkrétne dokumenty alebo iné overiteľné dôkazy. Bez nich zostávajú jeho obvinenia v rovine verejného tvrdenia a politickej interpretácie.

Ak by sa však objavili dôveryhodné materiály dokazujúce koordinované pôsobenie cudzej spravodajskej služby v slovenskej politike, išlo by o mimoriadne vážnu bezpečnostnú kauzu.

Zatiaľ preto treba oddeľovať to, čo Peter Tóth tvrdí, od toho, čo je možné nezávisle potvrdiť.

Zdrojová správa, z ktorej vychádza táto téma, bola publikovaná 14. augusta 2026 a samotný článok označuje uvedené tvrdenia ako Tóthove obvinenia.