Na Slovensku sa opäť rozprúdila ostrá politická prestrelka, tentoraz v súvislosti s vystupovaním Igora Matoviča medzi občanmi. Bývalý premiér a líder hnutia Slovensko sa rozhodol konfrontovať ľudí priamo na ulici a pýtať sa ich na politické otázky vrátane toho, ktoré zo svojich sľubov podľa nich nesplnil.

Takéto vystúpenie môže na prvý pohľad pôsobiť ako sebavedomý spôsob komunikácie s verejnosťou. Zároveň však otvára otázku, či je férové očakávať od náhodne osloveného občana okamžitú znalosť všetkých politických sľubov a výsledkov.

Na Matovičovo vystupovanie reagoval aj Zoroslav Kollár, ktorý vo svojom komentári obrátil pozornosť opačným smerom. Namiesto skúšania občanov podľa neho treba hodnotiť predovšetkým samotných politikov – podľa toho, čo pred voľbami sľúbili a čo následne dokázali splniť.

Do centra pozornosti sa dostal volebný program z roku 2020

Kollár pri svojej argumentácii poukázal na volebný program OĽANO z roku 2020. Podľa jeho prezentovanej analýzy obsahoval jedenásť konkrétnych záväzkov.

Z nich mali byť podľa Kollárových tvrdení splnené dva, jeden čiastočne a osem vôbec. Práve tieto čísla sa stali základom jeho kritiky a následnej otázky, kto by mal v podobnej situácii vlastne koho skúšať.

Je však dôležité rozlišovať medzi politickým tvrdením a nezávisle overeným hodnotením. Samotné uvedené čísla preto nemožno automaticky považovať za definitívny verdikt o celej politike bývalej vlády. Pri hodnotení volebných sľubov je potrebné pozerať sa na konkrétne znenie záväzkov, ich časový rámec, prijaté zákony aj reálne výsledky.

Občan verzus politik

Celý spor tak podľa kritikov presahuje jednu pouličnú konfrontáciu. Otázkou je, čo má byť základom politickej zodpovednosti.

Politik môže občana vyzvať, aby si pamätal jednotlivé sľuby alebo rozhodnutia. Občan má však zároveň právo požadovať od politika konkrétne odpovede: Čo bolo sľúbené? Čo sa podarilo uskutočniť? Čo sa nepodarilo? A prečo?

Práve výsledky by mali byť jedným z hlavných kritérií pri hodnotení politického pôsobenia.

Matovičovo pouličné vystúpenie preto podľa Kollárovej interpretácie prinieslo nečakaný efekt. Namiesto toho, aby zostala pozornosť iba pri otázkach kladených občanom, diskusia sa opäť vrátila k minulým politickým sľubom OĽANO a k tomu, do akej miery boli naplnené.

Ostrá rétorika zatienila podstatu sporu

Politická komunikácia na Slovensku je v posledných rokoch často sprevádzaná osobnými útokmi, iróniou a ostrými vyjadreniami. Takýto spôsob komunikácie dokáže pritiahnuť pozornosť verejnosti, no zároveň môže zatlačiť samotné fakty do úzadia.

V tomto prípade je preto podstatnejšie než samotné slovné prestrelky pozrieť sa na konkrétne tvrdenia a overiť ich voči dostupným dokumentom a výsledkom vládnutia.

Ak politik tvrdí, že svoje záväzky splnil, najpresvedčivejšou odpoveďou nie je iba politické vyhlásenie. Sú ňou konkrétne výsledky, prijaté opatrenia a údaje, ktoré si môže verejnosť overiť.

Kto by mal teda odpovedať?

Celý konflikt napokon možno zhrnúť do jednoduchej otázky: Má byť občan skúšaný zo všetkých politických sľubov, alebo má byť politik pripravený skladať účty zo svojho pôsobenia?

Zoroslav Kollár svojou reakciou otvoril práve túto tému a do centra pozornosti postavil volebný program OĽANO z roku 2020. Matovičova konfrontácia s občanmi tak paradoxne môže viesť k širšej diskusii o jeho vlastnej politickej minulosti.

Pre voličov však zostáva najdôležitejšie nie to, kto v slovnej prestrelke pôsobí sebavedomejšie, ale to, ktoré tvrdenia sa dajú doložiť faktami.

A práve preto zostáva po celej udalosti otázka, ktorá môže byť pre politika nepríjemnejšia než akákoľvek pouličná skúška:

Aké sľuby boli dané, ktoré boli splnené a za ktoré výsledky má politik niesť zodpovednosť?