Meno Aleny Zsuzsovej sa už roky spája s jedným z najsledovanejších a najzávažnejších prípadov slovenskej kriminalistiky – vraždou investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Jej výpovede, komunikácia a jednotlivé tvrdenia počas súdnych konaní opakovane priťahovali pozornosť verejnosti.

V poslednom čase sa na sociálnych sieťach a v titulkoch začali objavovať tvrdenia o údajnej „nahrávke, na ktorú Slovensko čakalo roky“. Takéto formulácie však treba vnímať s veľkou rezervou.

Nie je potvrdené, že by sa v roku 2026 objavila nová nahrávka, ktorá by prinášala zásadné odhalenie namierené proti Danielovi Lipšicovi. Verejne dostupné informácie skôr poukazujú na staršie zvukové záznamy, elektronickú komunikáciu a výpovede, ktoré boli v prípade predmetom dokazovania.

Zsuzsová počas procesu spochybňovala aj Lipšicovu úlohu

Alena Zsuzsová sa počas súdneho procesu viackrát vyjadrovala aj k osobe Daniela Lipšica, ktorý v prípade vystupoval ako právny zástupca poškodených.

Zsuzsová spochybňovala jeho postavenie a tvrdila, že ho pozná a podľa jej názoru môže mať vplyv na priebeh konania. Jej námietky však automaticky neznamenali, že jej tvrdenia boli súdom prijaté ako preukázané skutočnosti.

Práve tento rozdiel je pri interpretácii celého prípadu mimoriadne dôležitý. Výpoveď obžalovanej je súčasťou dokazovania, no samotné tvrdenie jednej zo strán nemožno bez ďalších dôkazov prezentovať ako potvrdený fakt.

Nahrávky a elektronická komunikácia zohrávali významnú úlohu

Kauza vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola od začiatku sprevádzaná množstvom dôkazov vrátane elektronickej komunikácie a zvukových záznamov.

Veľkú pozornosť získala najmä komunikácia medzi Marianom Kočnerom a Alenou Zsuzsovou prostredníctvom aplikácie Threema. Správy, ktoré sa počas procesu dostali do pozornosti súdu, sa týkali rôznych tém vrátane osobných záležitostí, politického diania a okolností súvisiacich s vyšetrovaním.

Práve elektronická komunikácia sa stala jedným z prvkov, ktoré verejnosť sledovala s mimoriadnym záujmom.

Daniel Lipšic spolu s Petrom Kyselicom už v roku 2019 verejne hodnotili jednu z nahrávok ako dôkazne použiteľnú. To zároveň ukazuje, že zvukové záznamy a elektronické dáta neboli v prípade iba okrajovým materiálom.

Čo teda Zsuzsová skutočne tvrdila?

Počas jednotlivých pojednávaní Zsuzsová prezentovala vlastnú verziu udalostí a spochybňovala spôsob, akým boli niektoré dôkazy interpretované.

Pou­kazovala na údajné rozpory vo výpovediach a na okolnosti, ktoré podľa nej nezapadali do verzie udalostí prezentovanej obžalobou.

Niektoré jej vyjadrenia boli mimoriadne ostré a vyvolali reakcie verejnosti aj médií. Z právneho hľadiska však zostáva zásadné rozlišovať medzi tým, čo obžalovaná tvrdila, čo bolo preukázané dokazovaním a čo napokon akceptoval súd.

„Šokujúca nahrávka“ zatiaľ nemá potvrdený obsah

Najväčšia otázka preto zostáva nezodpovedaná: objavila sa skutočne nová nahrávka, ktorá môže zásadne zmeniť pohľad na prípad?

V súčasnosti nie je dostatok dôveryhodných verejných informácií na to, aby bolo možné takýto záver potvrdiť.

Ak by sa nový zvukový záznam skutočne objavil, jeho význam by bolo potrebné posudzovať predovšetkým podľa jeho autenticity, dátumu vzniku, okolností nahrávania, identity účastníkov a presného obsahu. Dôležité by bolo tiež zistiť, či bol záznam už v minulosti známy vyšetrovateľom alebo súdu.

Samotný krátky úryvok zverejnený na sociálnych sieťach by preto nemal byť automaticky označovaný za dôkaz, ktorý „mení celý prípad“.

Prípad naďalej vyvoláva silné emócie

Kauza vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej patrí medzi prípady, ktoré výrazne ovplyvnili slovenskú spoločnosť. Každá nová informácia, dokument, nahrávka či výpoveď preto prirodzene priťahuje značnú pozornosť.

Tvrdenie, že Zsuzsová priniesla úplne nové a prelomové odhalenie namierené proti Danielovi Lipšicovi, však z dostupných dôveryhodných informácií nemožno potvrdiť.

Oveľa presnejšie je hovoriť o starších nahrávkach, elektronickej komunikácii a výpovediach, ktoré boli v prípade predmetom dokazovania.

Ak sa v budúcnosti objaví nový autentický záznam, jeho význam bude možné posúdiť až po overení pôvodu, obsahu a právneho kontextu.