Slovenská politická scéna v uplynulých dňoch opäť potvrdila, že hranica medzi konštruktívnou diskusiou a nefalšovaným chaosom je v Národnej rade Slovenskej republiky mimoriadne tenká. Hlavnou aktérkou incidentu, ktorý rozvíril hladinu verejnej mienky, sa stala Zuzana Mesterová, šéfka poslaneckého klubu Progresívneho Slovenska (PS). Piatkové rokovanie sa totiž pre ňu skončilo predčasne – po sérii incidentov ju predsedajúci Andrej Danko vykázal z rokovacej sály.

Jablkom sváru sa stali propagačné materiály a hárky s logom PS, ktoré mala poslankyňa pri sebe počas svojho prednesu. Podľa Andreja Danka išlo o jasné porušenie rokovacieho poriadku, ktorý zakazuje vnášanie propagačných materiálov do pléna. Situáciu vyhrotilo aj správanie poslankyne, ktorá mala podľa prítomných vyrušovať vystúpenie podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara. Reakcia na seba nenechala dlho čakať a Danko využil svoju kompetenciu na nastolenie poriadku v sále.Poslankyňa Mesterová sa však necíti byť vinná. Práve naopak, hovorí o šikane zo strany vedenia parlamentu a plánuje sa obrátiť na Ústavný súd SR. Podľa jej slov ide o hrubý zásah do výkonu poslaneckého mandátu. „Danko nás tu šikanuje bežne, nazýva nás rôznymi prívlastkami podľa toho, akú má náladu,“ uviedla v reakcii na svoje vykázanie. Jej ambícia riešiť spor súdnou cestou však naráža na tvrdú kritiku zo strany koaličných poslancov.

Jedným z najhlasnejších kritikov bol Michal Bartek zo strany Hlas-SD. Ten správanie Mesterovej prirovnal k „záchvatu zúrivosti“ a ostro odsúdil opozičné obštrukcie, ktoré podľa neho paralyzujú chod štátu. Bartek vo svojom vyjadrení nešetril metaforami, keď prirovnal Progresívne Slovensko k ovociu, ktoré je navonok lákavé, no zvnútra zhnité. Poukázal na to, že kým sa opozícia zabáva videami o „trestných komandách“, bežní občania na Slovensku z takýchto aktivít nevidia žiadny úžitok.Otázkou zostáva, kam až je ochotná opozícia zájsť v rámci svojich obštrukcií. Bartek zdôraznil, že kvôli správaniu Mesterovej prepadol celý rokovací deň, čo vníma ako nezodpovedné plytvanie časom a prostriedkami daňových poplatníkov. Parlament podľa neho nie je cirkusové šapitó a mal by slúžiť na prinášanie konštruktívnych riešení, nie na predvádzanie chaosu a deštrukcie.

Verejná diskusia pod incidentom naznačuje, že občania sú voči správaniu politikov čoraz kritickejší. Kým sa poslankyňa pripravuje na právny boj na Ústavnom súde, koalícia volá po väčšej disciplíne a dôstojnosti v pléne. Tento incident je len ďalším kamienkom do mozaiky hlboko rozdelenej slovenskej politiky, kde sa namiesto argumentov často skloňuje šikana, obštrukcie a politické divadlo. Či mal parlament právo „vystaviť účet“ poslankyni Mesterovej, ukáže možno až spomínaný súd, no politický účet jej už teraz vystavila nielen koalícia, ale aj časť rozhorčenej verejnosti.