BRATISLAVA – Napätie medzi predstaviteľmi vládnej koalície a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom v posledných mesiacoch výrazne narástlo. Kým ešte v minulosti existovali medzi Žilinkom a predstaviteľmi Smeru spoločné postoje v niektorých citlivých otázkach, dnes sa čoraz častejšie ozýva kritika práce Generálnej prokuratúry.

Jedným z najvýraznejších kritikov sa stal minister obrany a podpredseda vlády Robert Kaliňák. Ten v posledných dňoch otvorene hovoril o pochybeniach prokurátorov a o prípadoch, pri ktorých podľa neho neprišlo k dostatočnému disciplinárnemu vyvodeniu zodpovednosti.

Kaliňák: Pochybenia sa opakovali

Kaliňák v septembri reagoval na otázky novinárov týkajúce sa kritiky generálneho prokurátora. Poukázal pritom na prípady, v ktorých boli podľa neho pochybenia podriadených prokurátorov potvrdené rozhodnutiami súdov či postupmi podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.

Minister zároveň tvrdil, že napriek týmto zisteniam neboli voči niektorým prokurátorom prijaté dostatočné disciplinárne opatrenia.

Jeho vyjadrenia tak opäť otvorili otázku, či má súčasné vedenie Generálnej prokuratúry dostatočnú dôveru časti vládnej koalície.

Žilinkov mandát sa blíži ku koncu

Maroš Žilinka nastúpil do funkcie generálneho prokurátora v decembri 2020. Jeho sedemročné funkčné obdobie sa má skončiť v decembri 2027. Samotný Žilinka už skôr jasne uviedol, že nevidí dôvod odísť z funkcie pred uplynutím svojho mandátu.

Politická diskusia sa však čoraz viac sústreďuje na to, kto by ho mohol po skončení mandátu nahradiť.

Koalícia už začiatkom roka pripustila možnosť, že nový generálny prokurátor by mohol byť zvolený ešte pred parlamentnými voľbami. Kaliňák vtedy takýto postup vysvetľoval potrebou zabezpečiť plynulé fungovanie inštitúcie.

Spor sa netýka iba jedného prípadu

Napätie medzi Žilinkom a predstaviteľmi vlády sa neobjavilo zo dňa na deň.

Generálny prokurátor v minulosti kritizoval stav vyšetrovania korupcie, zmeny Trestného zákona aj reorganizáciu Policajného zboru. Podľa jeho vyjadrení počet stíhaných osôb za korupciu po reorganizácii výrazne klesol a v roku 2025 sa znížil aj počet návrhov na podanie obžaloby v porovnaní s predchádzajúcim rokom.

Tieto tvrdenia vyvolali ostrú reakciu premiéra Roberta Fica aj ďalších predstaviteľov koalície.

Kaliňák zároveň tvrdil, že ministerstvo obrany podalo desiatky trestných podaní súvisiacich s korupciou a pri viacerých z nich podľa neho zasiahla prokuratúra spôsobom, s ktorým rezort nesúhlasil.

Fico a Žilinka: od podpory k otvorenému konfliktu

Zaujímavý je aj vývoj vzťahu medzi Robertom Ficom a Marošom Žilinkom.

Keď Žilinka v roku 2020 kandidoval na post generálneho prokurátora, podporil ho aj vtedajší opozičný poslanec Robert Fico a poslanci Smeru. V ďalších rokoch sa však ich vzťah postupne menil.

V auguste 2026 sa dostali do otvoreného sporu aj v súvislosti s vyšetrovaním podozrení okolo financovania mobilných odberných miest počas pandémie. Fico žiadal vysvetlenie postupu prokuratúry, zatiaľ čo Žilinka odmietol, že by mu premiér mal určovať, kedy a akým spôsobom sa má vyjadrovať.

Otázkou zostáva, čo bude ďalej

Aktuálna situácia preto vytvára priestor na špekulácie o budúcnosti vedenia Generálnej prokuratúry.

Formálne však zatiaľ platí, že Žilinkovo funkčné obdobie má pokračovať až do decembra 2027. Hoci koaliční politici pripúšťajú skoršiu voľbu jeho nástupcu, nejde o potvrdenie toho, že by mal byť Žilinka automaticky odvolaný alebo že by jeho mandát skončil okamžite.

Samotná politická debata však naznačuje, že otázka budúceho šéfa prokuratúry môže byť jednou z významných tém pred parlamentnými voľbami.

Opozícia už skôr upozorňovala, že prípadná voľba nového generálneho prokurátora ešte pred voľbami by mohla predstavovať zásah do fungovania právneho systému. SaS napríklad tvrdí, že takáto voľba by mala prísť až po parlamentných voľbách.

Politický boj o prokuratúru pokračuje

Spor medzi vládou a generálnym prokurátorom tak zďaleka nie je uzavretý. Na jednej strane stoja predstavitelia koalície, ktorí kritizujú postupy prokuratúry a hovoria o potrebe zmien. Na druhej strane Žilinka trvá na svojom mandáte a odmieta predčasný odchod.

Najbližšie mesiace preto môžu priniesť ďalšie ostré vyjadrenia aj diskusiu o tom, kto by mal v budúcnosti viesť Generálnu prokuratúru.

Jedno je už teraz zrejmé: meno Maroša Žilinku a budúcnosť Generálnej prokuratúry zostanú jednou z citlivých politických tém na Slovensku.