Napätie medzi predstaviteľmi vlády a vedením Generálnej prokuratúry SR pokračuje. Do ostrej verejnej diskusie okolo generálneho prokurátora Maroša Žilinku sa najnovšie výraznejšie zapojil minister obrany Robert Kaliňák. Ten požaduje vysvetlenia k rozhodnutiam prokuratúry a odmieta argument, že samotné kladenie otázok predstavuje zásah do jej nezávislosti.

Kaliňák svoj postoj postavil na princípe, že verejné funkcie spojené s výraznými právomocami musia byť zároveň sprevádzané zodpovednosťou a schopnosťou vysvetľovať kontroverzné rozhodnutia.

Kaliňák žiada vysvetlenia

Jednou z hlavných tém sú personálne a procesné rozhodnutia, ktoré Generálna prokuratúra prijíma v citlivých prípadoch.

Kaliňák sa pýta, prečo v niektorých medializovaných kauzách dochádzalo k zmenám prokurátorov a aké konkrétne dôvody za týmito rozhodnutiami stáli. Podľa jeho argumentácie nejde o požiadavku, aby politici určovali prokuratúre, ako má postupovať, ale o otázku verejnej kontroly.

Minister zároveň poukazuje na to, že podobné otázky vznikali aj v minulosti pri personálnych zmenách v polícii. Ak boli takéto rozhodnutia predmetom verejnej diskusie v prípade vyšetrovateľov, podľa Kaliňáka by nemalo byť tabu hovoriť ani o rozhodnutiach prokuratúry.

Jeho základný argument je pritom jednoduchý: ak existuje podozrenie, že určitý postup nebol v súlade so zákonom, kompetentní predstavitelia by ho mali vedieť vysvetliť.

Spor sa dostal do ostrejšej fázy

Kaliňákove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa konflikt medzi Robertom Ficom a Marošom Žilinkom výrazne vyhrotil.

Premiér Robert Fico 8. septembra verejne vyzval Žilinku, aby zvážil odchod z funkcie generálneho prokurátora. Žilinka túto výzvu odmietol a deklaroval, že chce vo svojej funkcii zotrvať až do konca svojho mandátu. Ficove vyjadrenia zároveň označil za politický tlak.

Situácia tak vytvorila otvorený spor medzi predstaviteľmi výkonnej moci a vedením jednej z najdôležitejších justičných inštitúcií na Slovensku.

Žilinka odmieta politické zasahovanie

Maroš Žilinka dlhodobo zdôrazňuje, že prokuratúra musí pri svojej činnosti postupovať nezávisle a že politici nemajú určovať, ako má postupovať v konkrétnych trestných veciach.

Práve tu sa nachádza hlavný bod konfliktu.

Kým Kaliňák tvrdí, že nezávislosť nemôže znamenať úplnú nekontrolovateľnosť a že verejnosť má právo poznať dôvody významných rozhodnutí, Žilinkova pozícia vychádza z princípu, že politická moc nesmie zasahovať do konkrétnej činnosti prokuratúry.

Ide teda o spor nielen medzi konkrétnymi politikmi a generálnym prokurátorom, ale aj o širšiu otázku hraníc medzi politickou kontrolou a nezávislosťou orgánov činných v trestnom konaní.

Kritika prichádza aj zo strany prokurátorov

Do situácie sa podľa dostupných informácií zapojila aj Rada prokurátorov SR. Tá kritizovala verejný tlak na generálneho prokurátora a upozornila, že postup prokurátorov v konkrétnych trestných veciach má byť preskúmavaný prostredníctvom zákonných procesných mechanizmov, nie politickým nátlakom.

Tým sa spor dostáva do ešte citlivejšej roviny.

Na jednej strane stojí požiadavka, aby verejní činitelia vysvetľovali svoje rozhodnutia a niesli za ne zodpovednosť. Na druhej strane je požiadavka zachovať nezávislosť prokuratúry a zabrániť tomu, aby politické vedenie štátu ovplyvňovalo rozhodovanie v konkrétnych prípadoch.

Otázkou zostáva, čo bude ďalej

Kaliňák na svojej kritike naďalej trvá. Podľa jeho argumentácie vysoké právomoci zároveň znamenajú vysokú mieru zodpovednosti. Generálny prokurátor by preto podľa neho mal byť schopný reagovať na otázky týkajúce sa citlivých rozhodnutí.

Žilinka však odmieta predstavu, že by mal svoju činnosť prispôsobovať politickým požiadavkám. Trvá na tom, že predstavitelia vlády ani parlamentu nemajú určovať, ako má prokuratúra postupovať v jednotlivých veciach.

Napätie medzi vládou a Generálnou prokuratúrou tak zatiaľ neutícha. Po verejnej výzve Roberta Fica na odchod Maroša Žilinku a následnom odmietnutí tejto výzvy sa do konfliktu výraznejšie zapojil aj Robert Kaliňák.

Výsledkom je ďalšie kolo politickej a inštitucionálnej konfrontácie, ktorá môže mať širší význam pre diskusiu o fungovaní slovenskej prokuratúry, jej nezávislosti a zodpovednosti voči verejnosti.

Zatiaľ nie je jasné, kam až spor medzi vládou a generálnym prokurátorom povedie. Isté však je, že otázka postavenia Maroša Žilinku a fungovania Generálnej prokuratúry zostáva jednou z výrazných politických tém na Slovensku.