Spisovateľ Jozef Banáš sa dostal do centra pozornosti po zverejnení rozhovorov s legendárnym Milanom Lasicom. Prípad otvoril otázky dôvery, rešpektovania dohôd aj ochrany odkazu zosnulého umelca. Banáš priznal, že nedodržal svoj sľub, a za svoje rozhodnutie sa ospravedlnil. Spor však tým sa neskončil.
Prípad, ktorý rozvíril slovenskú verejnosť
Meno spisovateľa Jozefa Banáša sa v posledných dňoch spája s diskusiou, ktorá presiahla hranice literárneho sveta. Dôvodom je publikácia rozhovorov s Milanom Lasicom, známym slovenským humoristom, dramatikom a hercom.
Rozhovory pochádzajú zo začiatku 90. rokov, keď sa obaja muži stretávali vo Viedni. Ich zverejnenie však vyvolalo nesúhlas rodiny zosnulého umelca, ktorá tvrdí, že s publikovaním nedala súhlas.
Situácia sa vyostrila po tom, čo sa ukázalo, že Banáš predtým prostredníctvom právneho zástupcu prisľúbil, že rozhovory nevydá. Samotný spisovateľ neskôr priznal, že tento záväzok nedodržal.
Hana Lasicová sa proti vydaniu ohradila
Do prípadu výrazne vstúpila Hana Lasicová, dcéra Milana Lasicu. Podľa jej vyjadrení rodina o vydaní publikácie vopred nevedela a nesúhlasila s tým, aby sa rozhovory dostali k čitateľom v takejto podobe.
Hana Lasicová zároveň upozornila na historické súvislosti vzťahu medzi jej otcom a Jozefom Banášom. Na podporu svojich tvrdení zverejnila aj dokumenty a korešpondenciu z roku 1992.
Podľa jej interpretácie listy ukazujú, že vzťah medzi oboma mužmi nebol taký blízky, ako by sa mohlo zdať z publikovaných rozhovorov. Otvorila tiež otázku okolností Banášovho odchodu z diplomatického pôsobenia vo Viedni a jeho minulosti spojenej s komunistickou Štátnou bezpečnosťou.
Tieto tvrdenia sa stali predmetom intenzívnej verejnej diskusie. Pri ich hodnotení je však potrebné rozlišovať medzi obsahom zverejnenej korešpondencie, interpretáciou jednotlivých strán a nezávisle doloženými skutočnosťami.
Banáš priznal porušenie sľubu
Jozef Banáš sa rozhodol na kritiku verejne reagovať. Vo svojom vyjadrení adresovanom Hane Lasicovej priznal, že sľub o nevydaní rozhovorov porušil, a za svoje rozhodnutie sa ospravedlnil.
Vysvetlil, že rukopis najskôr ponúkol vydavateľstvu IKAR. To však projekt odmietlo. Neskôr dostal ponuku na publikovanie od vydavateľa týždenníka Plus 7 dní a rozhodol sa ju prijať.
Banáš uviedol, že si bol vedomý toho, že tým poruší svoj predchádzajúci záväzok. Zároveň vysvetľoval, že rozhovory považoval za osobnú spomienku na Milana Lasicu a veril, že jeho myšlienky môžu byť pre slovenskú spoločnosť stále prínosné.
Spisovateľ tiež odmietol obvinenia, že by vedome udával ľudí v prospech ŠtB. Tvrdí, že napriek dlhoročným obvineniam sa podľa neho nepreukázalo, že by niekoho udal.
Jeho vyjadrenia však neukončili polemiku. Kritici naďalej upozorňujú na otázku dodržania sľubu a na to, či bolo správne zverejniť rozhovory napriek nesúhlasu rodiny.
Do prípadu vstúpilo aj vydavateľstvo IKAR
Kauza mala následky aj pre Banášovu profesionálnu dráhu. Vydavateľstvo IKAR oznámilo ukončenie spolupráce so spisovateľom.
Podľa stanoviska vydavateľstva sú dôvera, korektnosť a zodpovednosť pri práci s literárnym dielom a odkazom autora základnými podmienkami spolupráce. Vedenie zároveň uviedlo, že pri rozhodovaní zohľadnilo okolnosti vydania publikácie aj nesúhlas rodiny Milana Lasicu.
IKAR oznámil, že s Banášom nebude pripravovať nové tituly ani realizovať ďalšie dotlače jeho kníh. Existujúce zmluvné záväzky má vysporiadať v súlade s uzatvorenými zmluvami.
Rozhodnutie ukázalo, že prípad už nie je iba osobným sporom medzi autorom a rodinou zosnulého umelca. Otvoril tiež otázku profesionálnej zodpovednosti a dôvery medzi spisovateľom a vydavateľom.
Spor sa dotýka aj minulosti
Diskusia sa postupne rozšírila aj na Banášovu minulosť a jeho niekdajšie pôsobenie v diplomatických službách.
Ústav pamäti národa sa vyjadril k historickým dokumentom týkajúcim sa evidencie Jozefa Banáša v materiáloch ŠtB. Upozornil na archívne záznamy, ktoré podľa ústavu dokumentujú využívanie informácií od zdroja vedeného pod krycím menom Lotos.
Banáš dlhodobo odmieta označenie človeka, ktorý vedome udával iných. Pri tejto téme preto treba rozlišovať medzi historickou evidenciou v archívnych materiáloch, obsahom konkrétnych záznamov a otázkou, ako sa jednotlivé udalosti interpretujú.
Práve tieto rozdielne pohľady prispievajú k tomu, že prípad vyvoláva silné reakcie a zostáva predmetom verejnej diskusie.
Ďalší vývoj môže byť rozhodujúci
Celá kauza priniesla niekoľko zásadných otázok. Má autor právo zverejniť staršie rozhovory, ak s tým rodina zosnulého nesúhlasí? Aký význam má predchádzajúci písomný sľub, že materiál nebude publikovaný? A kde sa končí osobná spomienka a začína zodpovednosť voči pozostalým?
Odpovede nie sú jednoduché. Prípad zároveň ukazuje, že aj dokumenty vzniknuté pred desaťročiami môžu vyvolať nové konflikty, keď sa dostanú na verejnosť bez zhody medzi zainteresovanými stranami.
Jozef Banáš svoje rozhodnutie vysvetľuje presvedčením, že rozhovory s Milanom Lasicom majú hodnotu. Rodina zosnulého humoristu však namieta, že ich zverejnenie nerešpektovalo jej stanovisko a predchádzajúce dohody.
Jedno je isté: spor otvoril širšiu debatu o dôvere, zodpovednosti a rešpekte k odkazu významných osobností. To, ako sa bude situácia ďalej vyvíjať, môže mať dôsledky nielen pre samotného Banáša, ale aj pre spôsob, akým sa na Slovensku pristupuje k publikovaniu historických rozhovorov a osobných dokumentov.
