by 
Táto správa podrobuje akademickej reflexii rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré identifikovalo vážne procesné pochybenia a prejavy zaujatosti v rámci vyšetrovacích postupov. Analýza sa zameriava na transformáciu trestného konania na ideologický boj a jeho devastačné účinky na princípy právneho štátu.
Úvod do problematiky procesnej objektivity
V demokratickom právnom štáte predstavuje vyšetrovateľ orgán verejnej moci, ktorého primárnou povinnosťou je nestranné vyhľadávanie pravdy. Nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika však otvára diskurz o systémovom zlyhaní tohto imperatívu. Súdne konštatovanie o ‘love na korisť’ namiesto štandardného vyšetrovania signalizuje hlbokú krízu v rámci metodológie elitných zložiek Policajného zboru, konkrétne skupiny známej ako ‘Čurilovci’. Tento fenomén vyžaduje hĺbkovú analýzu z hľadiska trestného práva procesného aj kriminológie.Analýza symboliky a profesionálnej etiky v akcii ‘Mobidik’
Z hľadiska profesionálnej etiky je alarmujúce odhalenie internej dynamiky vyšetrovacieho tímu, ktorá bola rámcovaná metaforikou lovu na veľrybu. Používanie názvu akcie ‘Mobidik’ a prítomnosť vizuálnych symbolov (tabuľa s harpúnou) v pracovnom prostredí policajtov indikuje vopred stanovený cieľ, čo je v priamom rozpore s princípom prezumpcie neviny. Jazyková analýza komunikácie vyšetrovateľov, obsahujúca výrazy ako ‘užeňme ho na smrť’, odhaľuje silný negatívny afekt a nepriateľský postoj, ktorý de facto znemožňuje zachovanie objektívneho prístupu k dôkaznej situácii.Expertná perspektíva na spravodlivosť procesu
Akademická obec upozorňuje, že akonáhle sa z vyšetrovateľa stáva ‘lovec’, dochádza k narušeniu rovnosti zbraní a práva na spravodlivý proces v zmysle Európskeho dohovoru o ľudských právach. Rozhodnutie súdu podčiarkuje, že legitímne obavy zo zaujatosti neboli len politickým naratívom, ale objektívne podloženým faktom. Táto situácia kladie nepríjemné otázky aj politickým aktérom, vrátane bývalej hlavy štátu a súčasného vedenia ministerstva vnútra, ohľadom ich miery dohľadu nad zákonnosťou procesov v exponovaných kauzách.Záver a implikácie pre právnu prax
Verdikt Najvyššieho súdu slúži ako memento pre nevyhnutnosť striktného dodržiavania procesných štandardov bez ohľadu na spoločenský tlak alebo politickú objednávku. Obnova dôvery verejnosti v orgány činné v trestnom konaní je podmienená elimináciou subjektívnych animozít z vyšetrovacích spisov. Pre budúcnosť slovenského súdnictva je kľúčové, aby sa princípy profesionality a etiky nadradili nad personálne ambície a rétoriku ‘honu na čarodejnice’, čím sa predíde ďalšej erózii základov spravodlivosti.
