Slovenská metropola sa v posledných dňoch premenila na skutočnú križovatku medzinárodnej diplomacie. Kým vládni predstavitelia otvárajú dvere jednému štátnikovi za druhým, opozičné tábory na čele s Progresívnym Slovenskom a Ivanom Korčokom neúnavne živia naratív o medzinárodnej izolácii Slovenskej republiky. Avšak pohľad na reálny kalendár podujatí a zoznam diplomatických návštev v Bratislave vykresľuje diametrálne odlišný obraz, ktorý politický analytik a poradca Eduard Chmelár označuje za jasné usvedčenie opozície z „pustého klamstva a hystérie“.

Diplomatická ofenzíva, ktorú Slovensko zažíva, je v poslednom období skutočne bezprecedentná. Len v priebehu niekoľkých dní sme boli svedkami oficiálnej návštevy rakúskeho prezidenta, po ktorej hneď na druhý deň nasledoval dôležitý summit Slavkovského formátu. Vrcholom tohto diplomatického úsilia bola historicky prvá schôdzka dvanástich ministrov zahraničných vecí v rámci iniciatívy Priatelia západného Balkánu, ktorú hostila práve Bratislava. K tomu sa pridalo prijatie eurokomisárky pre rozšírenie Európskej únie priamo predsedom vlády. Ak by sa Slovensko skutočne nachádzalo v medzinárodnej izolácii, len ťažko by si najvyšší predstavitelia európskej diplomacie takýmto spôsobom doslova „podávali kľučky“ na úradoch v našom hlavnom meste.Eduard Chmelár vo svojom kritickom zhodnotení poukazuje na to, že táto „tupá propaganda“ opozície stojí na veľmi vratkých základoch. Pripomína, že v priebehu jediného roka bol slovenský premiér Robert Fico prijatý najvýznamnejšími štátnikmi sveta – od Spojených štátov amerických cez Čínu, Rusko, Vietnam, Brazíliu až po Južnú Kóreu a Taliansko. Keď k tomu pripočítame intenzívnu zahraničnú aktivitu prezidenta Petra Pellegriniho, ktorého početné cesty siahajú od západnej Európy až po ďalekú Indiu, termín „medzinárodná izolácia“ stráca akýkoľvek racionálny zmysel a mení sa na prázdnu politickú floskulu.

Najostrejšia časť kritiky však smeruje priamo na osobu Ivana Korčoka. Podľa Chmelára sa niekdajší diplomat v posledných mesiacoch uchyľuje k prejavom, ktoré už dávno prekročili hranicu vecnej politickej kritiky a zmenili sa na to, čo nazýva „zlomyseľným hejtovaním“. Korčokova rétorika pôsobí podľa neho zmätočne až tragikomicky. Príkladom je situácia, kedy opozícia najprv hlasno volala po stretnutí slovenského premiéra s nemeckým kancelárom, pričom ignorovala fakt, že k vzájomným rozhovorom a telefonátom dochádza pravidelne. Keď sa následne potvrdil termín oficiálnej návštevy hosťa z Berlína v Bratislave, opoziční predstavitelia namiesto uznania začali bez akýchkoľvek dôkazov spochybňovať charakter tejto návštevy.Vrcholom absurdity sú reakcie na prácu šéfa slovenskej diplomacie Juraja Blanára. Keď minister hostí dvanásť zahraničných partnerov súčasne, opozičný líder namiesto štátnického postoja reaguje zlostnými statusmi o „vytešovaní sa z fotiek“. Takéto správanie viedlo Eduarda Chmelára k mimoriadne tvrdému odkazu: je najvyšší čas, aby Ivan Korčok vymenil buď svojich poradcov, takzvaných „spin doktorov“, alebo – metaforicky povedané – svoje lieky. To, čo opozícia predvádza, podľa neho neprospieva Slovensku politicky ani odborne a bráni zmysluplnej diskusii o skutočných problémoch našej zahraničnej politiky.

Slovensko dnes stojí pred otázkou, kam až môže zájsť politická nevraživosť, ak je schopná ignorovať jasné fakty v prospech budovania falošného obrazu krajiny. Mainstreamové klamstvá o izolácii narážajú na realitu plných diplomatických kalendárov a Bratislava zostáva, napriek želaniam svojich kritikov, dôležitým a rešpektovaným hráčom na medzinárodnej scéne. Je načase vrátiť sa k odbornej diskusii a prestať s hystériou, ktorá poškodzuje dobré meno štátu.