Rokovania slovenskej delegácie v Moskve opäť rozprúdili domácu politickú diskusiu. Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar hovoril o témach, ktoré podľa neho dominovali kontaktom s ruskou stranou – od vojny na Ukrajine cez dodávky energií až po budúcnosť jadrovej energetiky.

Gašpar zároveň odmietol interpretáciu, že návšteva Moskvy mala byť prejavom servility voči Rusku. Podľa jeho slov išlo predovšetkým o pragmatické rokovania o otázkach, ktoré môžu mať priamy vplyv na slovenskú ekonomiku a domácnosti.

Treba však zdôrazniť, že viaceré tvrdenia prezentované Gašparom predstavujú jeho politickú interpretáciu udalostí a nie všetky jeho hodnotenia či obvinenia sú nezávisle potvrdené.

V centre pozornosti bola vojna na Ukrajine

Jednou z najcitlivejších tém mala byť podľa Gašpara vojna na Ukrajine a možnosti jej ukončenia. Slovenská delegácia podľa jeho slov priniesla do Moskvy aj odkazy súvisiace s predchádzajúcimi rokovaniami slovenského premiéra Roberta Fica s ukrajinskou stranou.

Gašpar sa odvolával na ruskú interpretáciu predchádzajúcich mierových rokovaní a osobitne spomenul rokovania v Istanbule v roku 2022. Tvrdil, že mierová dohoda bola v určitom momente blízko a že následne do procesu zasiahli západní politici.

Práve táto interpretácia patrí medzi kontroverzné časti jeho vystúpenia. Tvrdenia o tom, že Boris Johnson alebo iní západní predstavitelia jednoducho „zmarili“ hotovú mierovú dohodu, sú predmetom dlhodobého sporu a nemožno ich prezentovať ako jednoznačne preukázaný fakt.

Gašpar však tvrdí, že slovenská diplomacia by mala pokračovať v komunikácii so všetkými stranami konfliktu a hľadať priestor na rokovania.

Energia ako jedna z kľúčových tém

Významnú časť diskusie podľa Gašpara predstavovali dodávky ropy a plynu. Pre Slovensko ide o mimoriadne citlivú otázku vzhľadom na priemysel, vykurovanie domácností a ceny pohonných látok.

Gašpar hovoril aj o možnosti, že by štát prostredníctvom spoločnosti Transpetrol zohrával aktívnejšiu úlohu pri nákupe ropy. Takýto model by podľa jeho predstavy mohol štátu poskytnúť väčší vplyv na energetickú politiku a prípadne pomôcť stabilizovať ceny.

Ide však o politický návrh, nie o potvrdené rozhodnutie, ktoré by už bolo zavedené do praxe.

Podľa Gašpara sa diskutovalo aj o budúcnosti slovenskej jadrovej energetiky a možnostiach výstavby ďalšieho reaktora. Slovensko totiž dlhodobo považuje jadrovú energetiku za jeden z pilierov svojej energetickej bezpečnosti.

Spor o úlohu Kallasovej a západných politikov

Gašpar sa kriticky vyjadril aj k úlohe vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Kaje Kallasovej. Spôsob, akým EÚ pristupuje k Rusku, považuje za prekážku pri hľadaní kompromisu.

Kallasová však dlhodobo zastáva tvrdý postoj voči Moskve a v apríli 2026 odmietla myšlienku, že by EÚ mala Rusko žiadať o priame rokovania za každú cenu.

Gašpar preto spochybňuje, či môže byť človek s takýmto politickým postojom dôveryhodným sprostredkovateľom.

Podobne sa vyjadril aj k bývalej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej a jej úlohe pri rokovaniach o Minsku. Jeho argumentácia vychádza z kontroverznej interpretácie jej neskorších vyjadrení o Minských dohodách.

NATO a otázka zbrojenia

Ďalším bodom kritiky bola Severoatlantická aliancia a jej súčasné smerovanie. Gašpar upozorňuje na rastúci tlak na zvyšovanie obranných výdavkov a rozvoj európskeho obranného priemyslu.

Podľa neho existuje riziko, že Európa bude čoraz viac ekonomicky závislá od zbrojárskej výroby a že rastúce dodávky zbraní môžu predlžovať konflikt.

Jeho kritika sa týka aj predstavy spoločnej európskej armády. Gašpar varuje, že vytvorenie takéhoto systému by podľa neho mohlo oslabiť schopnosť menších členských štátov samostatne rozhodovať o nasadení svojich vojakov.

Je Slovensko v medzinárodnej izolácii?

Ďalšou témou bola otázka medzinárodného postavenia Slovenska. Vládni predstavitelia opakovane odmietajú tvrdenia opozície, že Slovensko sa dostáva do izolácie.

Gašpar argumentuje tým, že Slovensko zostáva členom Európskej únie aj NATO a plní svoje medzinárodné záväzky. Odlišný názor na politiku voči Rusku podľa neho automaticky neznamená nespoľahlivosť.

Spor o zahraničnopolitické smerovanie Slovenska však zostáva jednou z najväčších politických tém krajiny. Kým vláda zdôrazňuje suverenitu a pragmatické vzťahy, opozícia upozorňuje na možné poškodenie vzťahov so spojencami.

Citlivá otázka Benešových dekrétov

Gašpar sa vyjadril aj k otázke Benešových dekrétov a širším historickým otázkam v strednej Európe. Podľa neho by otváranie týchto tém mohlo vytvárať nové politické napätie medzi susednými krajinami.

Ide o mimoriadne citlivú problematiku, ktorá súvisí s povojnovým usporiadaním regiónu. Gašpar preto vyzýva na opatrnosť a odmieta kroky, ktoré by podľa neho mohli destabilizovať vzťahy medzi Slovenskom, Českom, Maďarskom a ďalšími štátmi.

Moskva ako súčasť širšej stratégie

Gašparova interpretácia rokovaní v Moskve zapadá do širšej línie vládnej politiky Roberta Fica, ktorá zdôrazňuje komunikáciu s Ruskom napriek vojne na Ukrajine a sporom so západnými partnermi.

Fico sa s Vladimirom Putinom stretol viackrát a v máji 2026 opäť navštívil Moskvu pri príležitosti osláv Dňa víťazstva. Súčasťou jeho delegácie bol podľa dostupných správ aj Tibor Gašpar.

Energetika pritom patrí medzi dlhodobé dôvody slovenskej snahy udržiavať komunikačné kanály s Moskvou. V minulosti sa pri rokovaniach riešili najmä dodávky ruského plynu a možnosti ich pokračovania.

Politický spor pokračuje

Rokovania v Moskve tak neukončili spor o zahraničnopolitické smerovanie Slovenska. Naopak, opäť otvorili otázky, ktoré rozdeľujú slovenskú spoločnosť – vzťah k Rusku, podpora Ukrajiny, energetická bezpečnosť, budúcnosť NATO a EÚ či miera slovenskej suverenity v zahraničnej politike.

Pre vládu Roberta Fica predstavuje komunikácia s Moskvou nástroj na presadzovanie slovenských ekonomických a energetických záujmov. Opozícia naopak upozorňuje, že prílišná blízkosť k Rusku môže oslabiť dôveru Slovenska medzi jeho európskymi a transatlantickými partnermi. Podobná kritika zaznievala aj pri predchádzajúcich Ficových návštevách Moskvy.

Gašpar však tvrdí, že Slovensko musí rokovať s každým, kto môže ovplyvniť jeho bezpečnosť, energetiku alebo ekonomiku.

Jedno je isté: otázka, kam má Slovensko v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine smerovať, zostáva jednou z najväčších politických tém. A debata o tom, či je prioritou pragmatická diplomacia alebo pevnejšie zosúladenie so spojencami, bude pravdepodobne pokračovať aj naďalej.