
Robert Fico opäť otvoril citlivú tému protiruských sankcií a energetickej politiky Európskej únie. Vo svojom vystúpení poukázal na podľa neho výrazný rozpor medzi tým, ako západné krajiny pristupujú k obchodovaniu s Ruskom, a tým, čo zároveň vyčítajú Slovensku. Tvrdí, že v medzinárodnej politike čoraz viac rozhodujú ekonomické a národné záujmy, zatiaľ čo reči o solidarite a morálke často ustupujú do úzadia.
Fico upozorňuje na údajný dvojaký meter pri obchodovaní s Ruskom
Predseda slovenskej vlády Robert Fico vo svojom vystúpení spochybnil kritiku, ktorej Slovensko čelí pre pokračujúci dovoz energetických surovín z Ruska. Podľa jeho slov bolo Slovensko opakovane obviňované, že nákupom ruskej ropy a plynu finančne podporuje ruskú vojenskú mašinériu v konflikte na Ukrajine.
Fico však upozornil na situáciu v západnej Európe a Spojených štátoch. Poukázal na to, že aj ďalšie krajiny pokračujú v obchodných vzťahoch s Ruskom, pričom podľa neho ide v niektorých prípadoch o významné objemy energetických dodávok.
Osobitne spomenul skvapalnený zemný plyn (LNG), pri ktorom Rusko podľa jeho vyjadrenia zostáva významným dodávateľom pre európsky trh.
Premiér preto položil otázku, prečo sa rovnaké kritériá neuplatňujú na všetky krajiny. Ak je nákup ruskej energie automaticky považovaný za podporu ruskej vojenskej mašinérie, malo by sa podľa neho diskutovať aj o nákupoch uskutočňovaných ostatnými štátmi.
Sporné sankcie a luxusné sobolie kožušiny
Jedným z najvýraznejších momentov Ficovho vystúpenia bola téma sobolích kožušín. Premiér tvrdil, že európske kožušnícke podniky vyvíjali tlak na Európsku komisiu, aby sa tieto výrobky vyradili zo sankčných obmedzení.
Podľa jeho slov je Rusko hlavným dodávateľom sobolích kožušín, ktoré patria medzi najdrahšie luxusné materiály na svete. Spomenul aj kožuchy, ktorých cena môže dosahovať až 100-tisíc eur.
Fico tento príklad použil na ilustráciu toho, čo považuje za pokrytectvo v európskej politike.
Na jednej strane sa podľa neho kritizuje Slovensko za záujem o ruskú ropu, plyn či jadrové palivo, pretože ich nákup má údajne podporovať ruskú ekonomiku. Na druhej strane sa pri luxusných výrobkoch podľa jeho interpretácie dokážu nájsť výnimky, ak o ne majú záujem ekonomicky silné skupiny.
„Sobol nie je problém, lebo bohatí ľudia, ktorí majú 100-tisíc eur na kožuch, si ho potrebujú kúpiť,“ uviedol v podstate ako príklad rozporu medzi deklarovanými hodnotami a ekonomickými záujmami.
Vojna sa raz skončí a obchodné vzťahy sa môžu zmeniť
Premiér sa vo svojom vystúpení venoval aj budúcnosti vzťahov medzi Európou a Ruskom. Podľa jeho názoru sa po skončení vojny na Ukrajine môžu obchodné vzťahy postupne meniť a jednotlivé krajiny budú opäť hľadať ekonomicky najvýhodnejších dodávateľov.
Fico je presvedčený, že Rusko by sa v budúcnosti mohlo opäť stať významným dodávateľom rôznych surovín.
Zároveň kritizoval finančnú pomoc Ukrajine. Spomenul požiadavku prezidenta Volodymyra Zelenského na ďalších 70 miliárd eur a uviedol, že Ukrajina podľa neho nedokáže vrátiť ani predchádzajúcu finančnú pomoc vo výške 90 miliárd eur.
Tieto sumy prezentoval ako príklad rastúcich finančných záväzkov spojených s vojnou. Ide však o Ficove tvrdenia a hodnotenia; otázka splácania jednotlivých foriem pomoci závisí od konkrétnych finančných nástrojov a podmienok.
Nord Stream a otázka zodpovednosti za výbuchy
Fico otvoril aj tému poškodenia plynovodov Nord Stream v Baltskom mori. Vyjadril presvedčenie, že za výbuchmi stáli Ukrajinci, a kritizoval podľa neho nedostatočnú pozornosť, ktorú tejto otázke venujú európski predstavitelia.
Okolnosti poškodenia plynovodov však zostávajú predmetom vyšetrovania a právnych konaní. Preto nemožno Ficovo vyjadrenie považovať za definitívne potvrdenie zodpovednosti konkrétnej strany.
Premiér tým opäť zdôraznil svoju kritiku toho, čo považuje za nerovnaký prístup k jednotlivým aktérom medzinárodnej politiky.
Emisné povolenky: Fico kritizuje systém, ktorý podľa neho zdražuje elektrinu
Ďalšou témou boli ceny elektrickej energie a systém emisných povoleniek. Fico uviedol, že počas rokovaní o cenách elektriny sa slovenská strana pokúsila otvoriť otázku fungovania emisného systému.
Podľa jeho slov sa však proti takýmto zmenám postavili krajiny a skupiny, ktoré z existujúceho systému ekonomicky profitujú.
Premiér zároveň pripomenul, že Slovensko vyrába približne 85 percent elektrickej energie z bezuhlíkových zdrojov. Napriek tomu podľa neho súčasný systém prispieva k zvyšovaniu cien elektriny aj pre krajiny, ktoré majú nízkouhlíkový energetický mix.
Fico preto požaduje, aby sa pri rozhodovaní o energetickej politike viac prihliadalo na konkrétne podmienky jednotlivých členských štátov.
Fico vyslal jasný odkaz Bruselu aj NATO
Na záver svojho vystúpenia Robert Fico zdôraznil, že Slovensko bude naďalej plniť svoje záväzky voči Európskej únii aj NATO. Zároveň však avizoval, že pri rozhodovaní bude podľa neho vždy na prvom mieste ochrana národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky.
Jeho slová naznačujú, že vláda nechce automaticky prijímať všetky rozhodnutia európskych partnerov bez toho, aby posudzovala ich dosah na slovenskú ekonomiku, energetickú bezpečnosť a občanov.
Fico tak opäť otvoril diskusiu o tom, kde sa končí európska solidarita a kde sa začína presadzovanie vlastných národných záujmov.
Jedno je z jeho vystúpenia zrejmé: premiér chce v otázkach energetiky, sankcií a vzťahov s Ruskom presadzovať samostatnejší prístup Slovenska. Či však takáto stratégia prinesie krajine ekonomické výhody, alebo ďalšie napätie s európskymi partnermi, ukáže až ďalší vývoj.