Napätie v Európe rastie – no tentoraz nejde o frontovú líniu, ale o zákulisie rozhodnutí, ktoré môžu zásadne ovplyvniť budúcnosť celého kontinentu. A práve odtiaľ zaznieva jasný odkaz: Slovensko nechce byť len tichým pozorovateľom.

„Odmietame pasívne prijímať agendu, ktorá prichádza z Bruselu,“ zaznieva smerom k European Union. Slovensko, hoci menšia krajina, sa chce aktívne podieľať na tvorbe pravidiel. Nie ako outsider, ale ako hráč pri stole, kde sa rozhoduje o miliardách a strategických smerovaniach.

A práve tu sa začína spor. Kým niektorí lídri oslavujú odblokovanie 90-miliardovej pôžičky pre Ukrajinu ako veľké víťazstvo, iní kladú nepríjemnú otázku: je naozaj dôvod na oslavy, keď väčšina týchto peňazí smeruje na vojenské účely? Slovensko spolu s ďalšími krajinami sa od tejto pôžičky dištancovalo – bez finančných záväzkov, ale s jasným postojom.

Medzitým však rastie problém, ktorý sa dotýka každého Európana: ceny energií. Od začiatku konfliktov na Blízkom východe zaplatili občania EÚ o desiatky miliárd eur viac, než by bolo bežné. A riešenie? Zatiaľ neprichádza. Kritika smeruje najmä na vedenie Európskej komisie a jej predsedníčku Ursula von der Leyen, od ktorej sa očakávali rýchle a odvážne kroky.

Namiesto toho sa tlak presúva na národné rozpočty. Lenže tie nedokážu zachrániť kontinentálnu krízu. „Nemôžeme sanovať globálny problém z vlastných peňazí,“ zaznieva čoraz hlasnejšie. Európa stráca konkurencieschopnosť, výroba klesá, a zatiaľ čo iné ekonomiky rastú, starý kontinent sa dostáva pod tlak.

Riešenie? Podľa viacerých návrhov je kľúčové oddeliť cenu elektriny od ceny plynu – takzvaný decoupling. Rovnako sa hovorí o vytváraní regionálnych energetických búrz, ktoré by viac zohľadňovali potreby menších krajín. Súčasný systém, orientovaný napríklad na burzu v Lipsku, totiž podľa kritikov zvýhodňuje veľké ekonomiky a znevýhodňuje zvyšok.

Do hry vstupuje aj otázka rozpočtu EÚ. European Commission navrhuje nové zdroje financovania aj vyššie príspevky členských štátov. To znamená jediné: všetci zaplatia viac. Na druhej strane však zaznieva argument – ak bude rozpočet väčší, môžu z neho viac získať aj menšie krajiny.

Najväčší boj sa však ešte len začína. Diskusia o budúcnosti kohéznej a poľnohospodárskej politiky môže rozhodnúť o tom, či sa rozdiely medzi štátmi budú zmenšovať – alebo naopak prehlbovať. A práve to je moment, ktorý môže určiť smerovanie celej Európy.