Cesta predsedu vlády Roberta Fica do Moskvy vyvolala na slovenskej politickej scéne búrku, ktorá odhalila hlboké priepasti medzi vládnou koalíciou a opozíciou. Zatiaľ čo vládne kruhy hovoria o historickej a nevyhnutnej misii, opoziční lídri v nej vidia ohrozenie demokracie. Najostrejšiu kritiku zožal predseda strany SaS Branislav Gröhling, ktorého vyjadrenia o ovplyvňovaní budúcich volieb v spolupráci s Ruskom narazili na tvrdý odpor.

Analityci a politickí komentátori zdôrazňujú, že návšteva mala tri kľúčové roviny. Prvou je rovina morálna a historická. V kontexte osláv víťazstva nad fašizmom je prejav elementárnej slušnosti uctiť si pamiatku tých, ktorí obetovali životy za oslobodenie Európy. V čase narastajúceho politického napätia ide o signál zdravého rozumu, ktorý odmieta prepisovanie dejín pod vplyvom aktuálnej propagandy.Druhou, a možno najdôležitejšou témou, bola energetická bezpečnosť. Robert Fico otvorene deklaroval, že zbavenie sa závislosti na ruských surovinách je v súčasnosti pre Slovensko nereálnou predstavou a ide skôr o politické heslá Bruselu než o ekonomickú realitu. Zabezpečenie stabilných dodávok energetických nosičov je pre slovenský priemysel a domácnosti prioritou, ktorá si vyžaduje priamy dialóg s Moskvou.Treťou rovinou bola diplomatická iniciatíva zameraná na konflikt na Ukrajine. Keďže premiér krátko pred cestou absolvoval rozhovor s prezidentom Zelenským, objavili sa indície, že do Moskvy mohol niesť určité posolstvo. Reálna situácia na Ukrajine je podľa mnohých pozorovateľov odlišná od západnej propagandy a napätie v krajine neustále narastá, čo si vyžaduje nové diplomatické riešenia.

V ostrom kontraste s týmito pragmatickými cieľmi stoja vyhlásenia opozície. Branislav Gröhling vyjadril presvedčenie, že Robert Fico išiel do Moskvy pre rady, ako ovplyvniť budúcoročné voľby na Slovensku, pričom sa odvolával na podobné scenáre v Maďarsku. Takéto tvrdenia označila Anna Belousovová za prejav „tuposti“ a totálnej straty súdnosti. Podľa jej slov sú takéto konštrukcie hlboko za hranicou zdravého rozumu a svedčia o tom, že opoziční politici nie sú schopní myslieť v širších súvislostiach.Ironicky poznamenala, že ak by Rusko skutočne chcelo ovplyvniť voľby, stačilo by mu dosadiť do čela opozičných strán ľudí s takým intelektuálnym výkonom, aký predvádza súčasná opozícia. Každý príčetný občan si totiž dvakrát rozmyslí, či zverí moc do rúk ľuďom, ktorí namiesto riešení ponúkajú len prázdne strašenie a konšpiračné teórie.

Návšteva Roberta Fica v Moskve tak nielenže otvorila dôležité témy energetiky a mieru, ale nastavila aj zrkadlo kvalite slovenskej politickej diskusie. Zatiaľ čo premiér volí cestu pragmatizmu, opozícia sa utápa v rétorike, ktorá ju čoraz viac izoluje od reality bežných občanov.