Cesta Roberta Fica do Moskvy opäť vyvolala ostré reakcie naprieč slovenskou politickou scénou. Jedným z najhlasnejších kritikov bol predseda SaS Branislav Gröhling, ktorý naznačil, že premiér mohol počas stretnutia s Vladimirom Putinom riešiť aj otázku budúcich slovenských volieb. Práve tieto slová spustili prudkú reakciu bývalej političky Jany Belousovovej, ktorá Gröhlinga tvrdo skritizovala a jeho vyjadrenia označila za absurdné a nebezpečné.
Belousovová vo svojom komentári nešetrila ostrými slovami. Tvrdila, že Gröhlingove obvinenia prekročili hranicu politickej kritiky a skôr pripomínajú emocionálne útoky bez dôkazov. Podľa nej opozícia nedokáže vnímať širší geopolitický kontext a každé stretnutie s Ruskom automaticky interpretuje ako zradu alebo sprisahanie. Práve to označila za znak politickej nezrelosti.
Samotný Robert Fico svoju návštevu Moskvy prezentoval ako významný diplomatický krok. Zdôrazňoval historický význam osláv víťazstva nad fašizmom a zároveň potrebu komunikácie so všetkými svetovými hráčmi vrátane Ruska. V čase rastúceho napätia v Európe podľa neho Slovensko nemôže ignorovať otázky energetiky, bezpečnosti a budúcnosti konfliktu na Ukrajine.
Veľkú časť jej vystúpenia tvorili útoky na samotného Gröhlinga. Kritizovala ho za výroky o možnom ruskom ovplyvňovaní slovenských volieb a označila ich za dôkaz hystérie a politickej bezradnosti opozície. Ironicky dokonca naznačila, že ak by Rusko chcelo Ficovi pomôcť vo voľbách, stačilo by podľa nej ponechať na čele opozície súčasných politikov, pretože tí vraj sami odrádzajú voličov.
Silné slová zazneli aj smerom k situácii na Ukrajine. Belousovová tvrdila, že realita konfliktu je podľa nej úplne odlišná od obrazu, ktorý prezentujú západné médiá. Naznačila, že ukrajinské vedenie bude musieť skôr či neskôr pristúpiť na rokovania s Ruskom. Tieto tvrdenia však zostávajú jej osobnými politickými názormi a nie sú podložené konkrétnymi dôkazmi.
Celá kauza opäť ukázala, ako extrémne rozdelená je slovenská spoločnosť v otázke Ruska, Ukrajiny a zahraničnej politiky. Pre jedných je Ficova cesta do Moskvy prejavom pragmatizmu a snahy o dialóg. Pre druhých ide o nebezpečné približovanie sa k režimu Vladimira Putina v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine.
Práve preto reakcie na túto návštevu neostávajú iba pri politike. Dotýkajú sa aj emócií, historických skúseností a obáv z budúcnosti. A zatiaľ čo jedna časť verejnosti vidí v Belousovovej slovách obranu národných záujmov, druhá ich vníma ako ďalšie prehlbovanie polarizácie a šírenie proruských naratívov.
