by 
Slovenská politická scéna v roku 2026 čelí ďalšej vlne ostrých vyjadrení, ktoré opäť rozvírili verejnú debatu o tom, do akej miery je domáca politika skutočne konfliktná – a do akej miery ide len o inscenované divadlo pre voličov.
Bývalý minister spravodlivosti a exprezident Najvyššieho súdu Štefan Harabin vo svojich najnovších vyjadreniach tvrdí, že medzi vládnou koalíciou a opozíciou má existovať skôr koordinovaná spolupráca než reálny politický boj. Podľa jeho slov ide o „systémovo udržiavaný konflikt“, ktorý má verejnosti vytvárať ilúziu demokratického zápasu.
„Alternatívna realita“ v médiách
Harabin zároveň tvrdí, že mediálny priestor na Slovensku prešiel zásadnou premenou. Podľa neho mali byť pôvodné nezávislé alternatívne médiá postupne nahradené novou, umelo vytvorenou štruktúrou, ktorá má pôsobiť ako opozícia voči mainstreamu.
Táto „alternatíva“ má podľa jeho interpretácie vytvárať dojem ostrého odporu voči európskym inštitúciám, zatiaľ čo v skutočnosti má len presmerovávať verejnú nespokojnosť do kontrolovaných naratívov.
Tieto tvrdenia však neboli nezávisle overené a ide o politické interpretácie jedného aktéra.
Rozpor medzi slovami a skutkami
V ďalšej časti svojich vyjadrení Harabin poukazuje na rozdiel medzi verejnou rétorikou politikov a ich reálnymi rozhodnutiami.
Spomína najmä oblasti:
- zahraničnopolitické smerovanie Slovenska
- sankčnú politiku
- vojenskú a bezpečnostnú spoluprácu
- postoj k európskym štruktúram
Podľa neho sa rozdiely medzi koalíciou a opozíciou v týchto kľúčových otázkach postupne stierajú, čo má vytvárať „jednotný politický blok“ s minimálnou reálnou alternatívou.
Simulovaný konflikt a politický marketing
Harabin tvrdí, že ostré hádky v parlamente a médiách sú len viditeľnou časťou politického marketingu. Skutočné rozhodnutia sa podľa neho majú prijímať bez ohľadu na verejné deklarácie jednotlivých strán.
Zároveň naznačuje, že týmto spôsobom sú menšie alebo radikálnejšie politické sily odsúvané na okraj verejného priestoru.
Kritika systému a otázky o suverenite
V závere svojich vyjadrení upozorňuje na to, že Slovensko podľa neho čelí dlhodobému trendu centralizácie moci a slabnúcej politickej plurality.
Tvrdí, že verejnosť môže byť vystavená „riadenému politickému obrazu“, ktorý má udržiavať stabilitu systému, no zároveň obmedzovať skutočnú alternatívu.
