Kanada výrazne posilňuje svoje schopnosti v jednej z najnáročnejších oblastí moderného námorného boja – odhaľovaní nepriateľských ponoriek. Budúce torpédoborce triedy River budú vybavené pokročilým vlečným sonarom S2087 od spoločnosti Thales, ktorý je navrhnutý na vyhľadávanie mimoriadne tichých ponoriek na veľké vzdialenosti.

Nejde pritom len o technickú modernizáciu. V období rastúceho napätia vo svetových oceánoch a prudkého rozširovania čínskej podhladinovej flotily sa protiponorkový boj opäť stáva jednou z kľúčových priorít NATO.

Tichá vojna pod hladinou

Ponorky patria medzi najnebezpečnejšie zbrane moderného námorníctva. Ich hlavnou výhodou je schopnosť zostať neodhalené. Môžu sledovať protivníka, zhromažďovať spravodajské informácie, ohrozovať zásobovacie trasy alebo pripraviť prekvapivý útok bez toho, aby boli spozorované.

Práve preto sa moderné námorné konflikty nevedú iba raketami a torpédami. Veľkú úlohu zohrávajú senzory, akustika a schopnosť zachytiť aj minimálne zvukové stopy v oceáne.

Vlečný sonar S2087 funguje odlišne od klasických sonarov umiestnených v trupe lode. Za plavidlom sa vlečie špeciálne senzorové pole, ktoré je vzdialené od hluku vlastných motorov. Vďaka tomu dokáže efektívnejšie zachytávať zvuky nepriateľských ponoriek a sledovať ich pohyb aj v náročných podmienkach.

Každý decibel rozhoduje

Moderné ponorky sú čoraz tichšie. Rusko aj Čína investujú miliardy do technológií, ktoré znižujú hlučnosť pohonu a sťažujú ich odhalenie.

V takomto prostredí už nerozhoduje počet lodí, ale kvalita senzorov. Rozdiel medzi úspešným zachytením cieľa a jeho stratou môže predstavovať len niekoľko decibelov alebo krátky akustický signál.

Práve preto patrí sonar S2087 medzi najcennejšie prvky budúcich kanadských torpédoborcov.

Chrbtica novej kanadskej flotily

Torpédoborce triedy River sa stanú základom budúcej kanadskej námornej sily. Kanada plánuje vybudovať flotilu 15 moderných lodí s dĺžkou viac ako 151 metrov a výtlakom približne 7 800 ton.

Ich výbava bude zahŕňať:

• sonar S2087 pre lov ponoriek,
• radar SPY-7,
• bojový systém Aegis,
• vrtuľník CH-148 Cyclone,
• bezpilotné a diaľkovo riadené systémy,
• pokročilé sieťovanie senzorov a zdieľanie údajov s aliančnými jednotkami.

Tieto lode tak nebudú iba nosičmi rakiet, ale komplexnými platformami schopnými monitorovať rozsiahle oblasti oceánu a koordinovať operácie v rámci NATO.

Rusko, Čína a nová strategická realita

Pre Kanadu má projekt význam aj z geografického hľadiska. Krajina musí súčasne monitorovať Atlantik, Pacifik aj čoraz strategickejšiu Arktídu.

S postupným otváraním severných námorných trás rastie význam arktického regiónu a zároveň sa zvyšuje aktivita ruských aj čínskych námorných síl. Schopnosť sledovať pohyb ponoriek sa preto stáva otázkou národnej bezpečnosti.

Odborníci upozorňujú, že počas budúcich konfliktov môže byť najdôležitejšou výhodou nie sila zbraní, ale schopnosť odhaliť protivníka ako prvý.

Senzor môže byť dôležitejší než raketa

V námornej vojne často rozhoduje prvý kontakt. Loď, ktorá nepriateľskú ponorku neodhalí včas, môže byť v nevýhode bez ohľadu na to, akou výkonnou výzbrojou disponuje.

Kanadská investícia do sonaru S2087 preto predstavuje viac než len nákup novej techniky. Ide o snahu zabezpečiť, aby NATO dokázalo kontrolovať oceány aj v ére stále tichších a sofistikovanejších ponoriek.

V podmorskej vojne totiž často nevyhráva ten, kto má silnejšie zbrane. Vyhráva ten, kto počuje ako prvý.