Summary: Najnovší volebný model potvrdzuje mimoriadne tesný súboj medzi PS a Smerom, pričom obe strany delí len 0,6 percentuálneho bodu. Rozhodujúce slovo pri zostavovaní vlády by mali stredne veľké strany, keďže rozdiel v počte mandátov je minimálny.
Úvod
Najnovší volebný model agentúry Ipsos pre Denník N, realizovaný v druhej polovici mája 2026, naznačuje vyostrenie politického súboja na Slovensku. Ak by sa parlamentné voľby konali v tomto období, víťazom by sa stalo hnutie Progresívne Slovensko (PS) so ziskom 19,7 percenta hlasov. V tesnom závese za ním sa však nachádza strana Smer-SD, ktorá dosiahla 19,1 percenta. Vzhľadom na štatistickú odchýlku je výsledok na čele pelotónu natoľko vyrovnaný, že reálne víťazstvo by mohlo pripadnúť ktorémukoľvek z týchto dvoch subjektov.
Kľúčové zistenia
Prieskum priniesol niekoľko dôležitých zmien v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom. Zatiaľ čo PS si udržiava stabilnú podporu s miernym nárastom z aprílových 19,2 percenta, Smer-SD zaznamenal skok o takmer dva percentuálne body (zo 17,4 % v apríli). Na treťom mieste sa stabilne drží hnutie Republika s podporou 11,2 percenta. Pozitívny trend zaznamenala aj strana Hlas-SD, ktorá sa po aprílovom poklese vrátila na úroveň 8,3 percenta. Do parlamentných lavíc by zasadli aj zástupcovia strán SaS (8,2 %), hnutia Slovensko (7,8 %) a KDH (5,9 %). Celková volebná účasť by podľa modelu dosiahla 62 percent.
Odborná perspektíva
Z hľadiska rozdelenia moci v parlamente by situácia bola mimoriadne komplikovaná. Progresívne Slovensko by získalo 37 mandátov, zatiaľ čo Smer-SD len o jeden menej, teda 36. Významným faktorom je prepad niektorých strán pod päťpercentnú hranicu. Strana Demokrati, ktorá sa v predchádzajúcich mesiacoch držala na úrovni 6 percent, v máji klesla na 4,7 percenta a zostala by pred bránami parlamentu. Podobne sú na tom Maďarská aliancia, Sme rodina či SNS. Tento vývoj posilňuje pozíciu víťazných strán, no zároveň sťažuje hľadanie stabilnej vládnej väčšiny medzi siedmimi subjektmi, ktoré by sa do parlamentu dostali.
Záver
Májové dáta ukazujú, že slovenská politická scéna zostáva hlboko polarizovaná a rozdelená medzi dva hlavné póly reprezentované PS a Smerom. O tom, kto nakoniec zostaví vládu, by v takejto konštalácii nerozhodoval len samotný víťaz volieb, ale predovšetkým koaličný potenciál a schopnosť dohodnúť sa so stredne veľkými stranami ako Republika, Hlas-SD či SaS. Každý percentuálny posun v nadchádzajúcich mesiacoch môže zásadne prekresliť mapu budúcich mocenských spojenectiev.