Rusko pokračuje v prehlbovaní hospodárskych a energetických vzťahov s ázijskými krajinami, zatiaľ čo jeho vzťahy s Európou zostávajú výrazne poznačené vojnou na Ukrajine, sankciami a zmenami na energetických trhoch. Vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina vo Vladivostoku opäť upriamili pozornosť na dlhodobú snahu Moskvy znižovať závislosť od západných trhov a rozširovať spoluprácu s krajinami Ázie.

Moskva chce posilňovať väzby s Áziou

Rusko v posledných rokoch presmerovalo časť svojho obchodu a energetického exportu smerom k Číne, Indii a ďalším krajinám mimo západného ekonomického priestoru. Tento trend sa výrazne zrýchlil po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu a následnom zavedení rozsiahlych sankcií zo strany Spojených štátov, Európskej únie a ďalších krajín.

Putin zároveň hovorí o potrebe rozvoja domáceho priemyslu a technológií. Medzi oblasti, na ktoré Moskva kladie dôraz, patria polovodiče, umelá inteligencia, letectvo, vesmírny priemysel a dopravná infraštruktúra.

Otázkou však zostáva, do akej miery dokáže Rusko tieto ambície naplniť pri obmedzenom prístupe k niektorým západným technológiám, kapitálu a komponentom.

Sila Sibíri 2 zostáva dôležitým projektom

Jedným z najvýraznejších symbolov ruskej orientácie na Áziu je plánovaný plynovod Sila Sibíri 2, ktorý má podľa dlhodobých plánov prepojiť ruské plynové polia s čínskym trhom cez Mongolsko.

Pre Moskvu by prípadná realizácia projektu znamenala ďalšiu možnosť presmerovania časti energetického exportu z európskych trhov do Ázie. Rozsah projektu, jeho harmonogram a ekonomická návratnosť však zostávajú predmetom diskusií.

Podľa Rádia Slobodná Európa/Slobodná Európa sa počas májovej návštevy Putina v Pekingu nepodarilo verejne oznámiť zásadný nový posun v otázke projektu Sila Sibíri 2.

Európa medzitým mení svoju energetickú stratégiu

Európska únia od roku 2022 výrazne znižuje svoju závislosť od ruských energetických surovín. Európska komisia uvádza, že podiel ruského plynu na dovoze EÚ klesol zo 45 % na začiatku vojny na približne 12 % v roku 2025.

EÚ zároveň prijala pravidlá, ktorých cieľom je postupne ukončiť dovoz ruského plynu. Podľa aktuálneho plánu majú byť zostávajúce dodávky postupne vyradené z európskeho trhu.

Pre európske krajiny to znamená pokračujúcu diverzifikáciu dodávok. Európa zvýšila využívanie skvapalneného zemného plynu a hľadá ďalšie zdroje, pričom ceny energií a konkurencieschopnosť priemyslu zostávajú významnými ekonomickými a politickými témami.

Ruský plyn však z Európy nezmizol okamžite

Napriek plánovanému ukončeniu závislosti od ruského plynu sa jeho dovoz do EÚ v niektorých obdobiach roku 2026 dokonca zvýšil.

Podľa údajov citovaných agentúrou ACER vzrástol v prvých mesiacoch roka medziročne dovoz ruského plynu potrubiami približne o 7 % a dovoz LNG približne o 11 %. Analýza však uvádza, že tento vývoj nemusí znamenať návrat k predchádzajúcej závislosti. Časť spoločností podľa vysvetlení ACER využívala existujúce kontrakty ešte pred tým, ako začnú platiť prísnejšie obmedzenia.

Najväčšia zostávajúca závislosť od ruského plynu je sústredená v niekoľkých členských štátoch vrátane Maďarska a Slovenska.

Vojna na Ukrajine zostáva rozhodujúcim faktorom

Energetické zmeny nemožno oddeliť od vojny na Ukrajine. Boje pokračujú a obe strany sa naďalej spoliehajú na drony, rakety, delostrelectvo a ďalšie moderné zbraňové systémy.

Pri správach o konkrétnych územných ziskoch či údajnom obkľúčení jednotiek je potrebné postupovať opatrne, keďže informácie z frontu sa často objavujú najskôr prostredníctvom vojenských blogov, sociálnych sietí alebo strán zainteresovaných strán.

Dôležitou súčasťou konfliktu zostáva aj energetická infraštruktúra Ukrajiny. Opakované útoky na energetické zariadenia môžu mať počas zimných mesiacov významné hospodárske a humanitárne dôsledky.

Rusko sa snaží udržať obchodné možnosti

Čína zostáva jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Ruska a India naďalej nakupuje ruské energetické suroviny. Pre Moskvu predstavujú tieto trhy možnosť čiastočne kompenzovať stratu časti tradičných európskych odberateľov.

Analýza poľského Centre for Eastern Studies zároveň upozorňuje, že Rusko sa napriek orientácii na Áziu naďalej intenzívne zaoberá európskym priestorom a snaží sa oslabiť podporu Ukrajiny a tlak sankcií. Ide o analytické hodnotenie inštitúcie, nie o nezávisle preukázaný záver o každom konkrétnom kroku Moskvy.

Nová energetická realita pre Európu aj Rusko

Zmena energetických vzťahov prináša náklady na oboch stranách. Európa musí zabezpečiť alternatívne dodávky a zároveň udržať konkurencieschopnosť priemyslu. Rusko zase čelí obmedzenému prístupu k niektorým technológiám a väčšej koncentrácii obchodných vzťahov na niekoľko veľkých partnerov.

Putinove vyjadrenia vo Vladivostoku preto možno vnímať predovšetkým ako pokračovanie dlhodobého strategického smerovania Moskvy smerom k Ázii. Samotné vyjadrenia však ešte neznamenajú, že všetky plánované projekty alebo zmeny budú automaticky úspešné.

Pre Európu zostáva zásadnou otázkou, ako skombinovať energetickú bezpečnosť, podporu Ukrajiny a konkurencieschopnosť vlastného hospodárstva.

Budúcnosť vzťahov medzi Ruskom a Európou bude zároveň závisieť od ďalšieho vývoja vojny na Ukrajine, sankčnej politiky, cien energií a schopnosti oboch strán prispôsobiť sa novej geopolitickej realite.

Čo bude rozhodujúce?

V najbližších rokoch bude dôležité sledovať najmä vývoj ruských energetických dodávok do Ázie, realizáciu veľkých infraštruktúrnych projektov, postupné ukončovanie dovozu ruského plynu do EÚ a vývoj vojny na Ukrajine.

Európska komisia uvádza, že úplné ukončenie zostávajúcich dovozov ruského plynu má byť postupné, pričom cieľom je znížiť energetickú závislosť od Ruska a posilniť energetickú bezpečnosť Únie.