BRATISLAVA – Politický spor okolo ministra obrany Roberta Kaliňáka, opozičného Progresívneho Slovenska a kontraktov so spoločnosťami zo skupiny CSG pokračuje. Kaliňák odmieta interpretáciu opozície, podľa ktorej sú miliardové obranné dohody dôkazom problematických väzieb na českého podnikateľa Michala Strnada. Vo svojom vystúpení zároveň ostro kritizoval poslanca PS Tomáša Valáška a jeho účasť na rokovaniach parlamentných výborov.

Témou sa v posledných dňoch stali najmä informácie o minulom pôsobení Kaliňákovej spoločnosti Kallan Consulting a jej spolupráci so spoločnosťami spojenými s Michalom Strnadom. Podľa medializovaných zistení firma v minulosti poskytovala poradenské a lobistické služby. Kaliňák však argumentuje tým, že samotná existencia predchádzajúcej obchodnej spolupráce neznamená, že neskoršie štátne kontrakty boli uzatvorené v konflikte záujmov.

Spor o „60 miliárd eur“

Jedným z najvýraznejších bodov politického konfliktu je suma viac ako 60 miliárd eur. Opozícia na túto hodnotu upozorňuje pri kritike obranných kontraktov uzatvorených ministerstvom obrany so spoločnosťami zo skupiny CSG.

Podľa dostupných informácií však nejde o jednoduché tvrdenie, že štát už minul alebo zaplatil 60 miliárd eur. Ide predovšetkým o rámcové zmluvy s potenciálnou celkovou hodnotou, pričom konkrétne záväzky a čerpanie sa môžu odlišovať podľa jednotlivých kontraktov. Najväčšou zmluvou je rámcová dohoda týkajúca sa dodávok munície, ktorej maximálna hodnota sa uvádza v desiatkach miliárd eur.

Tomáš Valášek už skôr kritizoval spôsob, akým vláda plánuje využívať miliardy eur na obranné projekty. PS argumentovalo, že pri niektorých projektoch chýba podľa strany jasná stratégia a že finančný rozsah plánovaných kontraktov si vyžaduje väčšiu kontrolu.

Kaliňák zaútočil na Valáška

Minister obrany vo svojom vystúpení obrátil pozornosť aj na samotného Valáška. Kritizoval ho za to, že podľa Kaliňáka neprišiel na zasadnutie zahraničného výboru, kde mal hlasovacie právo, a neskôr sa objavil na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť, ktorého nie je členom.

Kaliňák pritom ironicky komentoval aj Valáškovu aktivitu počas zasadnutia a spomenul jeho fotografovanie. Minister tak chcel poukázať na to, čo označil za rozdiel medzi tým, ako by sa podľa neho mala vykonávať poslanecká práca, a tým, ako podľa neho postupuje opozícia.

Valášek patrí medzi najvýraznejších kritikov Kaliňákovej politiky v oblasti obrany. V minulosti upozorňoval na otázky súvisiace s kontraktmi so spoločnosťami zo skupiny CSG a žiadal vysvetlenie okolností, za ktorých boli jednotlivé dohody uzatvorené.

Opozícia hovorí o konflikte záujmov

Kritika opozície sa sústreďuje najmä na časovú súvislosť medzi Kaliňákovým predchádzajúcim podnikaním a neskoršími kontraktmi ministerstva obrany so spoločnosťami spojenými so Strnadom.

Podľa medializovaných informácií bola spoločnosť Kallan Consulting založená v roku 2019 a Kaliňák bol väčšinu obdobia jej jediným vlastníkom. Firma mala poskytovať služby súvisiace s poradenstvom a lobovaním. CSG potvrdila spoluprácu, pričom platby z roku 2024 označila za doúčtovanie práce z predchádzajúcich období.

Opoziční politici však túto časovú súvislosť interpretujú ako dôvod na otázky o možnom konflikte záujmov. Ide o politické hodnotenie a predmet verejnej diskusie; samotné dostupné správy nepredstavujú právoplatný záver, že Kaliňák porušil zákon.

Minister tvrdí, že cieľom je podpora slovenského priemyslu

Kaliňák svoju politiku obhajuje tým, že úlohou ministra obrany nie je iba nakupovať vojenskú techniku, ale zároveň podporovať domáci obranný priemysel, pracovné miesta a ekonomické aktivity spojené s výrobou.

Argumentuje, že Slovensko môže prostredníctvom obranných projektov rozvíjať výrobné kapacity a získavať ekonomické výhody. Podľa jeho vyjadrení je preto potrebné pozerať sa na tieto kontrakty aj z pohľadu dlhodobej podpory priemyslu.

Opozícia však upozorňuje, že pri takýchto projektoch musí byť zároveň jasne preukázané, že štát získava primeranú hodnotu za vynaložené verejné prostriedky.

V hre sú aj vzťahy so Spojenými štátmi

V závere svojho vystúpenia sa Kaliňák vyjadril aj k spolupráci so Spojenými štátmi a k otázke finančných prostriedkov súvisiacich s obrannou spoluprácou.

Minister uviedol, že Slovensko neočakávalo nové finančné prostriedky nad rámec dohôd, ktoré už boli uzatvorené. Zároveň zdôraznil význam doterajšej americkej podpory pri modernizácii slovenských ozbrojených síl.

Spomenul tiež spoluprácu s Národnou gardou štátu Indiana a možnosť ďalšieho rozšírenia výcvikovej spolupráce. Podľa jeho slov Slovensko rokuje aj s ďalšími krajinami o podobných formách spolupráce.

Politický konflikt tým nekončí

Spor medzi Kaliňákom a opozíciou tak pokračuje na viacerých úrovniach – od otázok minulého podnikania ministra cez miliardové rámcové kontrakty až po spôsob, akým jednotliví poslanci vykonávajú svoju parlamentnú prácu.

Kľúčovou otázkou zostáva, ako budú jednotlivé obranné zmluvy reálne napĺňané, aké konkrétne finančné záväzky z nich pre Slovensko vzniknú a či budú jednotlivé rozhodnutia vlády a ministerstva dostatočne transparentné.

Zatiaľ čo opozícia požaduje podrobnejšie vysvetlenia a kritizuje možné väzby medzi Kaliňákom a Strnadovým podnikateľským prostredím, minister svoje rozhodnutia obhajuje a odmieta interpretáciu, že samotná hodnota rámcových kontraktov znamená automaticky výdavok 60 miliárd eur.

Politická prestrelka medzi vládou a opozíciou tak pokračuje a ďalšie kroky môžu závisieť od konkrétnych objednávok, plnenia zmlúv a výsledkov ďalšej parlamentnej a verejnej kontroly.