by 
Na Slovensku sa opäť rozprúdila politická debata okolo rozhodnutí Generálnej prokuratúry SR a otázky odovzdania slovenských stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Poslanec Ľuboš Blaha ostro kritizoval generálneho prokurátora Maroša Žilinku a uviedol, že na neho podá trestné oznámenie.
Blaha svoje stanovisko prezentoval vo videu, v ktorom napadol závery Generálnej prokuratúry týkajúce sa postupu bývalej vlády Eduarda Hegera pri odovzdaní vojenskej techniky Ukrajine. Tvrdí, že rozhodnutie považuje za nesprávne a že podľa jeho názoru mohlo dôjsť k zneužitiu právomocí.
Tieto tvrdenia však predstavujú politické stanovisko Ľuboša Blahu a nemožno ich automaticky považovať za preukázané skutočnosti.
Blaha hovorí o trestnom oznámení
Ľuboš Blaha vo svojom vystúpení uviedol, že chce podať trestné oznámenie na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Dôvodom má byť rozhodnutie prokuratúry týkajúce sa právneho posúdenia odovzdania stíhačiek MiG-29 Ukrajine.
Blaha tvrdí, že postup bývalej vlády pri odovzdaní vojenskej techniky bol podľa jeho názoru v rozpore s právnym poriadkom. Zároveň spochybňuje postup Generálnej prokuratúry a naznačuje, že pri rozhodovaní mohlo dôjsť k zneužitiu právomoci.
O tom, či trestné oznámenie bude skutočne podané, čo presne bude jeho predmetom a či orgány činné v trestnom konaní začnú vyšetrovanie, však rozhodujú príslušné orgány. Samotné podanie trestného oznámenia zároveň neznamená, že trestný čin bol spáchaný.
Spor o stíhačky MiG-29
Odovzdanie slovenských stíhačiek MiG-29 Ukrajine patrí medzi politicky citlivé rozhodnutia predchádzajúcej vlády. Práve zákonnosť a ústavnosť tohto kroku sa stala predmetom opakovanej politickej kritiky.
Blaha vo svojom vystúpení používa veľmi ostré formulácie a tvrdí, že rozhodnutie Generálnej prokuratúry podľa neho vytvára nebezpečný precedens. Jeho interpretácia však predstavuje jeho politický pohľad na celú vec.
Pri hodnotení prípadu je preto potrebné rozlišovať medzi politickými tvrdeniami, právnym posúdením príslušných orgánov a prípadnými závermi súdu alebo vyšetrovania.
Kritika Maroša Žilinku
Blahova kritika prichádza v čase, keď sa okolo postavenia generálneho prokurátora vedie širšia politická diskusia.
Maroš Žilinka začiatkom septembra 2026 uviedol, že vo funkcii plánuje zotrvať až do konca svojho funkčného obdobia. Zároveň odmietol tvrdenia, že by mal odstúpiť v dôsledku politického tlaku, a hovoril o dlhodobej snahe o mocenské ovládnutie Generálnej prokuratúry.
O Generálnej prokuratúre sa v posledných mesiacoch diskutovalo aj v súvislosti s kritikou zo strany viacerých politikov. Rada prokurátorov SR v auguste vyzvala politikov, aby kritiku rozhodnutí prokuratúry formulovali vecne, odborne a bez osobných invektív či nepodložených tvrdení.
Ďalšia politická reakcia
Téma postavenia generálneho prokurátora sa dostala do centra politického konfliktu aj začiatkom septembra. Premiér Robert Fico vtedy vyzval Žilinku na odstúpenie. Žilinka následne uviedol, že chce zostať vo funkcii do konca svojho mandátu.
Opozičné Progresívne Slovensko naopak tvrdilo, že premiérov tlak na generálneho prokurátora súvisí s trestnými konaniami. Ide však o politickú interpretáciu opozície, ktorú treba odlišovať od potvrdených skutkových zistení.
Čo bude nasledovať?
Kľúčovou otázkou teraz bude, či Ľuboš Blaha svoje avizované trestné oznámenie skutočne podá a akým spôsobom sa s jeho podnetom vysporiadajú príslušné orgány.
Samotné politické obvinenia ešte nepreukazujú trestnú zodpovednosť Maroša Žilinku ani iných osôb. Prípadné podozrenia by museli byť preskúmané zákonným postupom a príslušnými orgánmi.
Zároveň zostáva otvorená širšia politická otázka, ako má byť posudzované rozhodnutie o odovzdaní slovenských stíhačiek Ukrajine a aké právne dôsledky môže mať jeho preskúmanie.
Prípad tak môže pokračovať nielen v politickej rovine, ale aj prostredníctvom ďalších právnych krokov.
