Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar otvoril tému, ktorá aj desaťročia po druhej svetovej vojne vyvoláva silné emócie. Vo svojom vystúpení sa venoval najmä odkazu Stepana Banderu, ukrajinskému nacionalizmu a rozdielnemu pohľadu na túto kontroverznú historickú postavu v jednotlivých krajinách.
Do politickej diskusie sa zároveň dostalo aj Progresívne Slovensko a rodina Michala Šimečku. Téma sa tak z historickej roviny opäť preniesla do súčasného politického zápasu.
Bandera zostáva jednou z najspornejších postáv
Stepan Bandera bol významnou postavou radikálneho krídla Organizácie ukrajinských nacionalistov. Pre časť Ukrajincov sa stal symbolom boja za nezávislosť a odporu proti sovietskej nadvláde.
Úplne inak sa na jeho odkaz pozerá v Poľsku. Jeho meno je tam spojené predovšetkým s ukrajinským nacionalistickým hnutím a tragickými udalosťami na Volyni počas druhej svetovej vojny.
Práve volynské masakry z rokov 1943 a 1944 patria medzi najcitlivejšie kapitoly poľsko-ukrajinských dejín. Počas násilia boli zavraždené desaťtisíce poľských civilistov a otázka historickej zodpovednosti jednotlivých predstaviteľov nacionalistického hnutia dodnes vyvoláva spory.
Historické súvislosti sú však zložitejšie
Pri hodnotení Banderu je potrebná aj historická presnosť. Bandera bol od roku 1941 väznený nacistami, a preto nemožno automaticky tvrdiť, že osobne riadil jednotlivé masakry na Volyni.
Historická debata sa preto netýka iba jeho osobnej účasti na konkrétnych udalostiach, ale aj jeho politického odkazu, ideológie Organizácie ukrajinských nacionalistov a činov ozbrojených skupín, ktoré sa k tomuto odkazu hlásili.
Tento rozdiel je dôležitý, pretože v súčasnej politickej debate sa často strácajú historické nuansy.
Téma sa dotýka aj Slovenska
Menej známou súčasťou príbehu sú povojnové aktivity ukrajinských nacionalistických ozbrojených skupín na území bývalého Československa.
V druhej polovici 40. rokov sa bezpečnostné zložky stretávali s ozbrojenými skupinami UPA aj na severovýchode Slovenska. Situácia následne viedla k bezpečnostným a vojenským operáciám proti týmto skupinám.
Pre Slovensko preto nejde iba o vzdialenú historickú kapitolu susedných krajín.
Kritika opozície a Šimečkovcov
Gašparova interpretácia zároveň zapadá do širšieho politického konfliktu medzi vládnou koalíciou a opozíciou.
Kritici Progresívneho Slovenska tvrdia, že slovenskí progresívci môžu byť pri hodnotení ukrajinského nacionalizmu príliš zhovievaví. Argumentujú pritom tým, že nechcú poškodzovať obraz súčasnej Ukrajiny v období vojny s Ruskom.
Z dostupného materiálu však nevyplýva dôkaz, že by Michal Šimečka alebo jeho rodina konkrétne historické zločiny úmyselne „utajovali“. Toto tvrdenie preto treba vnímať ako súčasť politickej interpretácie a nie ako preukázaný fakt.
Môžeme podporovať Ukrajinu a zároveň hovoriť o jej kontroverznej minulosti?
Práve táto otázka je jedným z hlavných bodov celej diskusie.
Podpora súčasnej Ukrajiny v jej konflikte s Ruskom automaticky neznamená, že je potrebné idealizovať všetky postavy ukrajinskej histórie. Rovnako otvorená diskusia o kontroverzných historických udalostiach nemusí znamenať odmietnutie dnešnej Ukrajiny.
Ide skôr o otázku, či sa dá o historických traumách hovoriť bez toho, aby sa z nich stala iba politická zbraň.
Gašparov odkaz možno preto čítať najmä ako výzvu, aby sa o citlivých kapitolách európskej histórie otvorene diskutovalo a aby sa nezamlčiavali len preto, že sú politicky nepríjemné.
História ako súčasť dnešného politického boja
Spor okolo Banderu ukazuje, ako ľahko sa historické udalosti môžu stať súčasťou súčasného politického zápasu.
Pre Poliakov zostáva Volyň symbolom masového utrpenia. Pre časť Ukrajincov je Bandera spojený s bojom za národnú samostatnosť. Na Slovensku sa k tomu pridávajú vlastné skúsenosti s povojnovými ozbrojenými skupinami.
Práve preto je téma mimoriadne citlivá a vyžaduje si rozlišovanie medzi historickými faktami, politickými interpretáciami a súčasnou propagandou.
Jedno však nemusí automaticky vylučovať druhé: je možné podporovať súčasnú Ukrajinu a zároveň otvorene hovoriť o temných kapitolách jej minulosti.
