Slovenskú politickú scénu opäť rozvírila ostrá kritika smerovania Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Kňaz a cirkevný sudca Štefan Mordel v otvorenom liste adresovanom predsedovi KDH Milanovi Majerskému spochybnil viaceré politické postoje hnutia a vyjadril obavy, že strana sa podľa jeho názoru vzďaľuje od tradične chápaných kresťanských a konzervatívnych hodnôt.

List bol zverejnený v máji 2026. Mordel uviedol, že pôvodne reagoval na verejné vystúpenie europoslankyne Miriam Lexmann, ktorá je manželkou Milana Majerského. Následne sa rozhodol svoj list zverejniť aj verejne.

Kritika spolupráce s opozíciou

Jednou z hlavných tém Mordelovho vystúpenia je smerovanie KDH voči ostatným opozičným stranám. Kňaz kritizuje najmä deklarované spájanie KDH s Progresívnym Slovenskom a ďalšími opozičnými subjektmi.

Mordel tvrdí, že takýto politický postup môže podľa jeho názoru viesť k oslabeniu identity KDH ako kresťanskej politickej strany. V liste sa pýta, či je možné zachovať kresťanský charakter hnutia a zároveň spolupracovať s politickými partnermi, ktorých hodnotové postoje považuje za výrazne liberálnejšie.

Podobné výhrady voči spolupráci KDH s PS vyjadril Mordel aj v minulosti. Už v roku 2023 kritizoval rozhodnutie KDH pôsobiť v opozícii a upozorňoval na rozdiely medzi kresťanskodemokratickým a progresívnym politickým smerovaním.

Sporné parlamentné hlasovania

Mordel sa vo svojom otvorenom liste vracia aj k parlamentným rozhodnutiam KDH z obdobia politických konfliktov okolo vlády Roberta Fica.

Kňaz kritizoval najmä podporu opozičných iniciatív smerujúcich k odvolávaniu ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej a ministra spravodlivosti Borisa Suska. Výhrady vyslovil aj voči podpore návrhu na zriadenie parlamentnej komisie súvisiacej s vyšetrovaním atentátu na premiéra Roberta Fica.

Tieto udalosti označuje za príklady politického rozhodovania, ktoré podľa neho nezodpovedá hodnotám, ktoré by mala kresťanská strana presadzovať.

Je však dôležité zdôrazniť, že ide o Mordelove politické a hodnotové názory, nie o nezávisle potvrdené hodnotenie KDH.

Spor o kultúrne a spoločenské otázky

Výraznú časť listu venuje Mordel kultúrno-etickým témam. Kritizuje podľa svojho názoru prílišnú otvorenosť KDH voči liberálnym a progresívnym ideám a varuje pred tým, čo označuje za „neomarxistické“ smerovanie.

Vo svojom texte používa veľmi ostrý hodnotový jazyk a tvrdí, že kresťanskí politici by mali podľa neho dôslednejšie chrániť tradičné chápanie rodiny, prirodzeného zákona a kresťanského dedičstva Slovenska.

Kritika sa dotýka aj otázok okolo LGBTI agendy, kultúrnej politiky a verejného financovania niektorých kultúrnych podujatí. Mordel pritom vyjadruje obavu, že mlčanie kresťanských politikov pri témach, ktoré považuje za rozporuplné s kresťanskou morálkou, môže byť vnímané ako tichý súhlas.

Príklad zo západnej Európy

Mordel zároveň upozorňuje na skúsenosť západoeurópskych kresťanskodemokratických strán. Ako príklad uvádza nemecké CDU a CSU a tvrdí, že podľa jeho názoru postupne ustúpili od časti pôvodných konzervatívnych kresťanských pozícií.

Predsedovi KDH odporúča aj knihu Levy prichádzajú od Vladimíra Palka, ktorá sa zaoberá vývojom kresťanskodemokratických strán a ich postavením vo verejnom priestore.

Podľa Mordela by slovenskí kresťanskí politici mali z tejto skúsenosti vyvodiť vlastné závery a vyhnúť sa scenáru, pri ktorom by kresťanská strana postupne stratila svoju hodnotovú identitu.

Kritika podpory Ursuly von der Leyenovej

Ďalším bodom otvoreného listu je pôsobenie KDH na európskej politickej scéne. Mordel kritizuje podporu predstaviteľov KDH pre Ursulu von der Leyenovú a spochybňuje politické smerovanie Európskej únie.

Aj v tejto časti ide predovšetkým o jeho politické hodnotenie a interpretáciu európskej politiky. Jeho tvrdenia o jednotlivých európskych politikách nemožno automaticky prezentovať ako objektívne zistenia.

Majerského vyzýva na jasné rozhodnutie

Jedným z najostrejších momentov listu je výzva Milanovi Majerskému, aby podľa Mordela jasne definoval, čo dnes KDH vlastne predstavuje.

Kňaz tvrdí, že ak bude hnutie pokračovať v spolupráci s liberálnymi a progresívnymi stranami a zároveň podporovať rozhodnutia, ktoré konzervatívna časť jeho voličov odmieta, vzniká podľa neho otázka, či je ešte oprávnené používať vo svojom názve označenie „kresťanské“.

Mordel zároveň varuje, že časť tradičných kresťanských voličov môže v dôsledku takéhoto vývoja stratiť dôveru v hnutie.

Nie je to prvý konflikt medzi Mordelom a KDH

Aktuálny list zároveň nie je prvou verejnou kritikou Štefana Mordela voči vedeniu KDH. V minulosti už predsedovi hnutia adresoval viacero otvorených listov.

V roku 2024 napríklad kritizoval rozhodnutie KDH podporiť Ivana Korčoka v prezidentských voľbách a v ďalšom liste sa venoval aj spolupráci KDH s opozičnými stranami a parlamentným rozhodnutiam hnutia.

V máji 2026 následne zverejnil ďalší otvorený list, v ktorom reagoval na vystúpenie Miriam Lexmann v Európskom parlamente a zároveň kritizoval plánovanú spoluprácu KDH s PS a ďalšími opozičnými stranami.

Spor môže zasiahnuť aj voličov KDH

Otvorený konflikt ukazuje širší problém, ktorému kresťanskodemokratické hnutie čelí: ako skĺbiť svoju kresťanskú identitu s politickou spoluprácou v širšom opozičnom priestore.

Pre časť voličov môže byť spolupráca s liberálnejšími stranami prijateľnou praktickou súčasťou parlamentnej politiky. Pre iných môže byť práve takáto spolupráca dôvodom na pochybnosti o hodnotovom smerovaní KDH.

Mordel svojím otvoreným listom tento spor opäť dostal do verejného priestoru a položil vedeniu KDH otázku, ktorú bude hnutie musieť riešiť nielen vo vnútri strany, ale aj smerom k svojim voličom.

Milan Majerský ani vedenie KDH v zdrojoch, ktoré boli pri príprave tohto článku overené, neposkytli rozsiahlu verejnú odpoveď na všetky Mordelove výhrady. Preto treba jeho tvrdenia vnímať ako stanovisko konkrétneho duchovného a kritika KDH, nie ako nesporný opis politickej reality.

Spor však pokračuje a ďalší vývoj môže ukázať, či sa KDH pokúsi ešte výraznejšie zdôrazniť svoju konzervatívnu identitu, alebo bude pokračovať v širšej spolupráci s opozičnými politickými silami.