Fico pritvrdil voči Bruselu. Slovensko nechce zostať bez istoty dodávok plynu

Slovenský premiér Robert Fico dlhodobo odmieta politiku, ktorá podľa neho môže ohroziť energetickú bezpečnosť Slovenska. Spor s Bruselom sa výrazne vyostril po rozhodnutí Európskej únie postupne ukončiť dovoz zemného plynu z Ruska.

Pôvodný návrh Európskej komisie bol predstavený v júni 2025. Jeho cieľom bolo postupne odstrániť závislosť EÚ od ruského plynu. Medzitým však legislatívny proces pokročil a pravidlá boli prijaté ako nariadenie EÚ 2026/261 z 26. januára 2026. Nariadenie zavádza postupný zákaz dovozu ruského plynu a stanovuje prechodné obdobia pre existujúce zmluvy.

Práve otázka, čo bude znamenať úplné odstrihnutie od ruských dodávok pre slovenské domácnosti a priemysel, zostáva jedným z najcitlivejších bodov slovenskej energetickej politiky.

Premiér varuje pred cenami aj bezpečnosťou dodávok

Robert Fico opakovane upozorňuje, že Slovensko je energeticky citlivá krajina a pri zmene dodávateľských trás môže rozhodovať nielen samotná dostupnosť plynu, ale aj jeho cena, prepravné náklady a dlhodobá stabilita dodávok.

Slovenská vláda preto požaduje, aby pri postupnom ukončení ruského plynu boli zohľadnené špecifické podmienky Slovenska.

Fico už v júli 2025 upozorňoval, že po roku 2028 musí mať Slovensko zabezpečený dostatok plynu za rozumné tranzitné poplatky a prijateľné ceny. Zároveň varoval, že prudký rast tranzitných nákladov by sa mohol premietnuť aj do cien pre slovenských spotrebiteľov.

Podľa premiéra preto nemožno energetickú politiku robiť iba politickými vyhláseniami. Rozhodujúce podľa neho bude, či bude mať Slovensko v kritickom období dostatok plynu a či ho bude schopné nakupovať za konkurencieschopné ceny.

Brusel však už schválil záväzné pravidlá

Európska únia argumentuje opačne. Európska komisia tvrdí, že postupné ukončenie dovozu ruského plynu má znížiť strategickú závislosť členských štátov od Ruska a posilniť energetickú bezpečnosť EÚ.

Pôvodný návrh z júna 2025 počítal s úplným ukončením dovozu ruského plynu do konca roka 2027. Následná dohoda medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom však stanovila konkrétne prechodné obdobia pre LNG a potrubný plyn.

Podľa prijatých pravidiel sa zákaz uplatňuje postupne. Pri existujúcich krátkodobých zmluvách boli stanovené osobitné prechodné termíny, zatiaľ čo pri dlhodobých zmluvách na potrubný plyn sa počíta so zákazom najneskôr od 1. novembra 2027.

To znamená, že dnešný spor už nie je iba o samotný návrh Komisie. Ide o otázku, ako bude Slovensko nové európske pravidlá uplatňovať a ako zabezpečí náhradné dodávky.

Spor sa týkal aj sankcií voči Rusku

Ficova kritika energetickej politiky Bruselu bola úzko spojená aj s postojom Slovenska k sankciám proti Rusku.

Slovenská vláda v roku 2025 využívala svoj súhlas s ďalšími sankčnými opatreniami ako nástroj na vyjednávanie o energetických otázkach. Fico vtedy uviedol, že Slovensko nebude hlasovať za sankcie, ktoré by podľa jeho vlády ohrozovali slovenské ekonomické alebo národné záujmy.

Jeho argumentácia bola jednoduchá: ak má Slovensko podporovať ďalšie opatrenia voči Rusku, musí zároveň vedieť, aké konkrétne následky budú mať pre slovenských občanov, firmy a energetickú bezpečnosť.

Slovensko chce alternatívy, ale odmieta podľa Fica „slepé“ rozhodnutia

Bratislava zároveň tvrdí, že nechce zostať bez alternatív. Slovensko môže využívať dodávky z iných smerov a diverzifikovať svoje zdroje, no vláda požaduje, aby boli nové riešenia ekonomicky udržateľné.

Európska legislatíva počíta aj s národnými diverzifikačnými plánmi, ktorých cieľom je pripraviť členské štáty na postupné odstránenie ruského plynu.

Práve tu sa však stretávajú dva rozdielne pohľady.

Brusel zdôrazňuje bezpečnostnú a strategickú potrebu odstrániť závislosť od ruských energií. Slovenská vláda naopak upozorňuje predovšetkým na cenu, dostupnosť a praktické dôsledky pre domácnosti a priemysel.

Fico zostáva neústupný

Robert Fico tak naďalej presadzuje politiku, podľa ktorej musí byť energetická bezpečnosť Slovenska nadradená politickému tlaku.

„Ak budú nejaké sankcie, ktoré by ohrozovali Slovenskú republiku a naše ekonomické a národné záujmy, tak nebudeme za takéto sankcie hlasovať,“ vyhlásil premiér v júli 2025.

Európska únia však už medzitým pravidlá postupného zákazu ruského plynu prijala. Slovensko preto čaká oveľa konkrétnejšia otázka: ako zabezpečiť dostatok plynu, za akú cenu a z akých zdrojov.

Spor medzi Bratislavou a Bruselom tak zďaleka nekončí. Pre slovenské domácnosti a firmy totiž nejde iba o politické heslá. Ide o cenu energií, stabilitu dodávok a schopnosť krajiny zvládnuť prechod na nové energetické zdroje bez toho, aby náklady výrazne pocítili občania.