ŠTRASBURG – V Európskom parlamente zaznel ostrý prejav europoslanca Milana Mazureka, ktorý sa vo svojom vystúpení vrátil k obdobiu pandémie COVID-19 a k rozhodnutiam európskych inštitúcií. Kritizoval najmä vtedajšie obmedzenia, spôsob komunikácie pandémie, nákupy vakcín a otázku ďalšieho posilňovania právomocí Európskej komisie.

Mazurek svoje vystúpenie poňal výrazne konfrontačne. Pandemické obdobie označil za „dobu koronateroru“ a tvrdil, že opatrenia prijímané počas pandémie podľa jeho názoru zasiahli do základných slobôd a života veľkého množstva Európanov.

Ostré slová o pandemických opatreniach

Europoslanec kritizoval predovšetkým pravidlá, ktoré v jednotlivých obdobiach obmedzovali pohyb, podnikanie či účasť na verejnom živote. Poukázal aj na rozdielne podmienky pre ľudí podľa toho, či boli očkovaní alebo disponovali požadovaným testom.

Mazurek pritom použil veľmi ostré historické prirovnania. Tvrdil, že európske inštitúcie počas pandémie podľa jeho názoru rozdeľovali obyvateľov na skupiny s rozdielnym prístupom k verejnému životu.

Takéto porovnania patria medzi najkontroverznejšie časti jeho vystúpenia a pravdepodobne aj preto vyvolali pozornosť na sociálnych sieťach.

Kritika ekonomických následkov

Ďalšou témou boli ekonomické a sociálne dôsledky pandemických reštrikcií. Mazurek argumentoval, že zatváranie prevádzok a ďalšie obmedzenia mali negatívny vplyv na podnikateľov, zamestnancov a rodiny.

Podľa jeho politického hodnotenia mali opatrenia priniesť rozsiahle ekonomické škody a prehĺbiť spoločenské napätie. Zároveň tvrdil, že pandémia bola využívaná na rozširovanie štátnej a európskej kontroly nad občanmi.

Tieto tvrdenia však predstavujú jeho politický pohľad na obdobie pandémie a nie sú automaticky potvrdením toho, že všetky uvedené následky boli priamym výsledkom rozhodnutí Európskej únie.

Do centra pozornosti sa dostala aj von der Leyenová

Mazurek sa nevyhol ani otázke nákupu vakcín Európskou úniou. Opätovne kritizoval komunikáciu medzi predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom počas rokovaní o vakcínach.

Práve komunikácia prostredníctvom textových správ sa stala v minulosti predmetom verejnej diskusie a sporov o transparentnosť. Mazurek ju vo svojom prejave využil ako argument pri kritike spôsobu, akým Európska komisia počas pandémie postupovala.

Jeho vystúpenie zároveň naznačilo širšiu kritiku fungovania európskych inštitúcií a spôsobu, akým sa rozhoduje o otázkach s výrazným finančným a spoločenským dosahom.

„Kšefty storočia“ ako politická kritika

Mazurek vo svojom prejave používal aj výrazne emotívny jazyk a hovoril o miliardových obchodoch spojených s pandémiou. Naznačoval, že za niektorými rozhodnutiami mohli byť okrem verejného zdravia aj ekonomické záujmy.

Takéto obvinenia však treba odlišovať od právne potvrdených zistení. Samotná kritika transparentnosti nákupov vakcín neznamená automaticky dôkaz korupcie alebo trestnej činnosti.

Odmietnutie ďalšieho posilňovania Bruselu

Záver Mazurekovho vystúpenia sa niesol v znamení odmietnutia ďalšieho rozširovania kompetencií Európskej komisie.

Europoslanec deklaroval, že nepodporí ďalšie právomoci, kompetencie ani rozpočtové posilňovanie Komisie, pokiaľ bude podľa jeho názoru fungovať spôsobom, ktorý kritizoval.

Jeho záverečné slová boli opäť mimoriadne ostré a zdôraznili jeho dlhodobý politický postoj voči centralizácii rozhodovania v rámci Európskej únie.

Prejav vyvolal politické reakcie

Mazurekovo vystúpenie sa následne začalo šíriť na sociálnych sieťach a vyvolalo reakcie podporovateľov aj kritikov jeho politiky. Zatiaľ čo jeho priaznivci oceňujú otvorenú kritiku pandemických rozhodnutí a Bruselu, odporcovia upozorňujú na podľa nich prehnanú rétoriku a historické prirovnania.

Jedno je však isté: téma pandémie, nákupov vakcín a právomocí európskych inštitúcií zostáva aj po skončení najťažšej fázy pandémie politicky citlivá.

Mazurek svojím vystúpením túto tému opäť výrazne otvoril priamo na pôde Európskeho parlamentu.