Karas vytiahol to, o čom Kolíková MLČÍ: Po jej reformách vraj zostal rozvrátený rezort!

Mária Kolíková sa počas najnovšej politickej diskusie dostala do ostrého konfliktu s bývalým ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom. Ten odmietol jej tvrdenia o potrebe zmeniť slovenskú ústavu a zároveň verejne opísal, v akom stave podľa neho prevzal rezort po jej odchode. Jeho hodnotenie bolo mimoriadne tvrdé – namiesto pripravených reforiem vraj našiel chaos, nedokončené návrhy a justíciu v otvorenom konflikte s ministerstvom.

Kolíková presadzuje názor, že ustanovenie o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach by malo byť z ústavy odstránené. Takýto krok by podľa nej vyslal Európskej komisii jasný signál, že Slovensko rešpektuje členstvo v európskom právnom priestore a prednosť práva Európskej únie.

Karas však tvrdí, že ide o nesprávnu interpretáciu prijatej ústavnej úpravy. Podľa neho nikde nie je uvedené, že európske právo na Slovensku neplatí. Ustanovenie má iba potvrdiť, že krajina si zachováva právo rozhodovať o otázkach, ktoré neboli európskymi zmluvami prenesené na inštitúcie EÚ.

Ide najmä o manželstvo, rodinu, rodičovstvo, výchovu detí či ochranu ľudského života. Karas zdôraznil, že vstupom do Európskej únie Slovensko neprestalo byť suverénnym štátom a nevzdalo sa práva upravovať vlastné rodinné právo.

Odmietol aj Kolíkovej tvrdenie, že slovenské úrady musia automaticky zapisovať do matrík manželstvá párov rovnakého pohlavia uzavreté v zahraničí. Podľa Karasa takáto povinnosť neexistuje. Slovenská ústava totiž definuje manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

Slovenské orgány musia podľa neho rešpektovať európske právo, ale súčasne konať v súlade s domácou ústavou. Opačný výklad by podľa Karasa znamenal, že Slovensko rezignovalo na vlastnú štátnosť a právo rozhodovať o otázkach, ktoré naďalej patria do kompetencie členských štátov.

Najostrejšia časť jeho vystúpenia sa však týkala Kolíkovej pôsobenia na ministerstve. Bývalá ministerka tvrdí, že po sebe zanechala pripravenú reformu trestného konania, ktorú jej nástupca nedokončil. Karas jej však odkázal, že práve on bol tým ministrom, ktorý po nej rezort prevzal, a preto presne vie, čo sa na stole skutočne nachádzalo.

Podľa jeho slov nešlo o hotovú reformu, ale iba o nedokončené torzo bez dostatočnej odbornej zhody. Chýbať mala dohoda so sudcami, prokurátormi aj advokátmi. Presadenie takého návrhu by preto podľa neho mohlo priniesť ďalšie problémy namiesto skutočného zlepšenia systému.

Karas zároveň pripomenul súdnu mapu, jednu z najvýraznejších reforiem Kolíkovej. Tá mala zrýchliť súdne konania a zefektívniť fungovanie justície. Podľa jeho hodnotenia však priniesla predovšetkým neistotu, organizačný chaos a demotivovaných zamestnancov.

Vyhlásil, že po Kolíkovej nepreberal pokojne fungujúci rezort s pripravenými reformami. Naopak, našiel ministerstvo v zlom stave a justíciu, ktorá bola v otvorenom konflikte s vlastným vedením.

Spor medzi Karasom a Kolíkovou tak nie je iba osobnou politickou prestrelkou. Otvára zásadnú otázku, kde sa končí prednosť európskeho práva a kde zostáva priestor na suverénne rozhodovanie Slovenska. Zároveň znovu rozprúdil diskusiu o tom, či Kolíkovej reformy slovenskú justíciu skutočne modernizovali, alebo po nich zostalo viac chaosu než výsledkov.