Politický príbeh Pétera Magyara mal byť symbolom novej éry v Maďarsku. Jeho strana TISZA sľubovala väčšie zapojenie občanov, transparentnejšie rozhodovanie a obnovenie dôvery v štát. Už po niekoľkých týždňoch vládnutia však podľa kritikov prichádza tvrdé vytriezvenie. Namiesto stability sa objavuje chaos, prudké personálne rozhodnutia a prvý výrazný pokles podpory.

Najväčším symbolom problémov sa stala prezidentská kríza. Po odvolaní hlavy štátu mal Magyar predstaviť ako svoju favoritku svetoznámu šachovú veľmajsterku Judit Polgárovú. Nomináciu však údajne dostatočne nekonzultoval ani s verejnosťou, ani s vlastnou stranou, a dokonca ani so samotnou kandidátkou.

Polgárová ponuku verejne odmietla. Pre premiéra, ktorý sa snažil vystupovať ako rozhodný a sebavedomý štátnik, to bola prvá vážna rana. Následne sa mal obrátiť na historika Ignáca Romsicsa, no aj ten kandidatúru odmietol.

Magyar tak zostal bez kandidáta, pod tlakom ústavných termínov a s rastúcimi otázkami o svojich politických schopnostiach. O to nepríjemnejšie celá situácia pôsobí vzhľadom na jeho predvolebné sľuby, že zásadné rozhodnutia už nebudú prijímané poza chrbát občanov.

Kritici mu teraz vyčítajú, že sa zachoval presne tak, ako pred voľbami kritizoval svojich súperov. Prezidenta sa údajne pokúsil vybrať zhora bez širšej spoločenskej diskusie, hoci medzi jeho najhlasnejšie požiadavky patrilo zavedenie priamej voľby hlavy štátu.

Pod tvrdú kritiku sa dostali aj ďalšie kroky novej vlády. Komentátor Tamás Orbán obvinil Magyara z toho, že namiesto riešenia problémov krajiny útočí na opozíciu a presadzuje sporné ústavné zmeny. Tie mali viesť k odvolaniu viacerých vysokých verejných funkcionárov, obmedzeniu časti politických súperov a vytvoreniu nového vyšetrovacieho orgánu s mimoriadne silnými právomocami.

Ide o závažné politické obvinenia, ktorých právne dôsledky by museli posúdiť príslušné inštitúcie. Už teraz však podľa prezentovaných prieskumov rastie nespokojnosť aj medzi voličmi strany TISZA.

Dôvera v Magyara ako vhodného predsedu vlády mala klesnúť zo 72 na 62 percent. Podpora jeho strany sa údajne znížila o štyri percentuálne body a až 60 percent jej vlastných voličov má byť nespokojných so spôsobom, akým vláda obchádza verejnosť pri dôležitých rozhodnutiach.

Ani výber Judit Polgárovej verejnosť jednoznačne nepresvedčil. Za vhodnú kandidátku na prezidentku ju podľa citovaných údajov považovala iba približne tretina respondentov. To naznačuje, že Magyarov problém nespočíval iba v nezvládnutej komunikácii, ale aj v samotnom výbere mena.

Počas krátkeho obdobia tak dokázal rozhnevať opozíciu, sklamať časť vlastných podporovateľov a dvakrát neuspieť pri hľadaní hlavy štátu. Politická rozprávka o neotrasiteľnom reformátorovi sa začína meniť na príbeh vlády, ktorej postupne vypadáva jedna karta za druhou.

Najväčším víťazom celej situácie môže byť Fidesz. Strana, ktorú mal Magyar definitívne odstaviť od moci, môže využívať každý jeho neúspech ako dôkaz, že nová vláda nie je pripravená riadiť krajinu.

Magyar ešte určite nie je politicky odpísaný. Ak však rýchlo neobnoví dôveru, nevysvetlí svoje rozhodnutia a neponúkne stabilný spôsob vládnutia, sľubovaný nový začiatok sa môže skončiť skôr, než sa vôbec naplno začal.