Kauza darovania slovenských stíhačiek MiG-29 a časti protivzdušného systému KUB Ukrajine sa vracia do centra pozornosti. Generálny prokurátor Maroš Žilinka rozhodol, že vyšetrovanie, ktoré bolo predtým zastavené, sa musí opätovne začať. Podľa jeho zistení totiž orgány činné v trestnom konaní ukončili prípad predčasne a skutkový stav nebol dostatočne objasnený.
Pre bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa ide o nepríjemný vývoj. Ešte pred niekoľkými týždňami totiž poukazoval na rozhodnutia prokuratúry, ktoré podľa neho potvrdzovali zákonnosť postupu bývalej vlády pri odovzdávaní vojenskej techniky Ukrajine.
Žilinka preveril postup vyšetrovateľov a rozhodol o pokračovaní
Generálny prokurátor Maroš Žilinka oznámil svoje rozhodnutie prostredníctvom sociálnej siete. Uviedol, že osobne preskúmal zákonnosť postupu policajného vyšetrovateľa, Krajskej prokuratúry v Bratislave aj príslušného odboru Generálnej prokuratúry SR.
Po preskúmaní dospel k záveru, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania bolo vydané predčasne.
Podľa jeho vyjadrenia nebol skutkový stav zistený v rozsahu potrebnom na definitívne rozhodnutie o preverovaných podozreniach. Preto nariadil opätovné začatie trestného stíhania a ďalšie prípravné konanie.
Zároveň rozhodol, že ďalším postupom sa bude zaoberať krajská prokurátorka v Trenčíne, čím sa dohľad nad prípadom presúva z bratislavskej prokuratúry.
Ešte v septembri pritom prokuratúra tvrdila niečo iné
Na celej kauze je zaujímavý aj časový vývoj rozhodnutí prokuratúry.
Generálna prokuratúra ešte 24. septembra 2026 informovala, že preskúmala rozhodnutia polície a Krajskej prokuratúry v Bratislave. Vtedajšie závery odboru závažnej kriminality označili tieto rozhodnutia za správne a zákonné.
Prokuratúra v tom čase uviedla, že rozhodnutia poskytujú odpovede na dôležité právne a skutkové otázky súvisiace s prípadom.
O niekoľko týždňov však generálny prokurátor Maroš Žilinka vykonal vlastné preskúmanie a dospel k odlišnému záveru.
Práve tento obrat vyvoláva ďalšie otázky o tom, či boli všetky okolnosti darovania vojenskej techniky dostatočne preskúmané.
Naď už hovoril o potvrdení zákonnosti. Teraz sa prípad vracia
Pôvodné vyšetrovanie sa skončilo v októbri 2025. Vyšetrovateľ vtedy zastavil trestné stíhanie s odôvodnením, že sa nepodarilo preukázať vznik škody Slovenskej republike, úmysel získať neoprávnený prospech ani prekročenie právomocí členmi bývalej vlády.
Jaroslav Naď následne tvrdil, že výsledok vyšetrovania potvrdil jeho dlhodobé stanovisko. Podľa neho vláda Eduarda Hegera postupovala pri darovaní stíhačiek zákonne a rozhodnutie bolo správne aj z morálneho a bezpečnostného hľadiska.
Bývalý minister obrany dokonca vyzýval svojich politických kritikov, aby sa mu ospravedlnili za predchádzajúce obvinenia.
Vo februári 2026 bratislavský krajský prokurátor Rastislav Remeta informoval, že orgány činné v trestnom konaní uzavreli tri zo štyroch preverovaných prípadov súvisiacich s vojenskou pomocou Ukrajine. Išlo okrem iného o darovanie stíhačiek MiG-29, systému S-300 a vypovedanie servisnej zmluvy s ruskou spoločnosťou.
Najnovšie rozhodnutie Maroša Žilinku však znamená, že otázky týkajúce sa darovania vojenskej techniky zostávajú otvorené.
V centre sporu je 13 stíhačiek MiG-29 a systém KUB
Slovensko v marci 2023 rozhodlo o odovzdaní 13 stíhačiek MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany KUB Ukrajine.
Rozhodnutie prijala vláda Eduarda Hegera, ktorá v tom čase pôsobila v režime dočasne poverenej vlády po vyslovení nedôvery v parlamente.
Práve rozsah právomocí takéhoto kabinetu sa stal jednou z hlavných tém politického a právneho sporu.
Súčasní predstavitelia vlády kritizovali spôsob, akým sa vojenská technika odovzdávala. Minister obrany Robert Kaliňák opakovane poukazoval na otázku možnej škody pre Slovenskú republiku a na následné problémy so zabezpečením ochrany slovenského vzdušného priestoru.
Najvyšší kontrolný úrad pri kontrole vojenskej pomoci poukázal na administratívne a procesné nedostatky. Hodnota darovaného vojenského majetku podľa kontrolných zistení dosiahla takmer 700 miliónov eur.
To však samo osebe neznamená, že bol spáchaný trestný čin. Práve právne posúdenie jednotlivých krokov bývalej vlády zostáva predmetom ďalšieho preverovania.
Politické napätie okolo Žilinku a vlády
Prípad má aj širší politický rozmer. Keď Generálna prokuratúra v septembri potvrdila zákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí, premiér Robert Fico reagoval kritikou postupu prokuratúry.
Žilinku vtedy označil za politickú bábku opozície a naznačil potrebu legislatívnych zmien vo fungovaní prokuratúry. Kritické vyjadrenia zaznievali aj od predstaviteľov ministerstva obrany.
Teraz však práve Maroš Žilinka rozhodol o obnovení vyšetrovania, ktoré sa týka jednej z najvýraznejších politických káuz spojených s bývalou vládou.
Jeho najnovší krok tak môže opäť rozdeliť politickú scénu a vyvolať ďalšie diskusie o zodpovednosti za vojenskú pomoc Ukrajine.
Čo bude nasledovať?
Dôležité je zdôrazniť, že obnovenie trestného stíhania automaticky neznamená, že Jaroslav Naď alebo iný člen bývalej vlády je vinný.
V tomto štádiu nebolo oznámené vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe. Ide o pokračovanie vyšetrovania vo veci, ktorého cieľom je doplniť potrebné dôkazy a objasniť, či pri rozhodovaní o darovaní vojenskej techniky došlo k naplneniu znakov preverovaných trestných činov.
Ďalší postup bude mať na starosti krajská prokurátorka v Trenčíne. Výsledok jej práce môže priniesť nové informácie o okolnostiach rozhodovania bývalej vlády.
Kauza, ktorá sa už zdala byť uzavretá, tak dostáva ďalšie pokračovanie. Jaroslav Naď sa bude musieť vyrovnať s tým, že definitívna bodka za vyšetrovaním zatiaľ nepadla.
Najbližšie kroky prokuratúry ukážu, či nové preverovanie prinesie zásadné zistenia alebo napokon potvrdí pôvodné závery.
