Napätie medzi vládou Roberta Fica a Generálnou prokuratúrou SR sa v posledných dňoch výrazne vyostrilo. Do centra politického sporu sa opäť dostal generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorého premiér otvorene vyzval na odchod z funkcie.

Situácia sa však týmto nekončí. Do kritiky prokuratúry sa výrazne zapojil aj minister obrany Robert Kaliňák. Ten požaduje vysvetlenia týkajúce sa rozhodnutí prokurátorov a hovorí o údajnom „dvojitom metri“ pri posudzovaní jednotlivých prípadov.

Na druhej strane Žilinka odmieta, že by mal dôvod zo svojej funkcie odstúpiť. Spor tak postupne prerastá do širšej otázky o fungovaní a budúcnosti slovenskej prokuratúry.

Fico vyzval Žilinku na odchod

Robert Fico 8. septembra verejne vyhlásil, že Maroš Žilinka by mal zvážiť odstúpenie z funkcie generálneho prokurátora. Premiér pritom hovoril o zlyhaniach a tvrdil, že Žilinkovo pôsobenie predstavuje prekážku pri obnove dôvery občanov v právny štát.

Fico zároveň avizoval, že ak Žilinka z funkcie neodstúpi, vláda môže pristúpiť k rozsiahlejšej reforme prokuratúry.

Tým sa podľa dostupných informácií konflikt posunul ďaleko za hranice kritiky jednotlivých rozhodnutí. Do popredia sa dostala samotná otázka, ako má byť prokuratúra na Slovensku organizovaná a aké zmeny chce vláda presadiť.

Žilinka odmieta ustúpiť

Maroš Žilinka na výzvy premiéra reagoval odmietavo. Tvrdí, že si nie je vedomý toho, že by sa spreneveril svojmu sľubu, a nevidí dôvod odísť len preto, že predstavitelia výkonnej alebo zákonodarnej moci majú odlišný pohľad na výkon spravodlivosti.

Podľa Žilinku by bolo nebezpečné meniť fungovanie prokuratúry iba preto, aby sa vyriešil konkrétny personálny alebo politický konflikt.

Generálny prokurátor tak zatiaľ jasne naznačuje, že zo svojej funkcie dobrovoľne odísť neplánuje.

Kaliňák pritvrdil

Do sporu následne výraznejšie vstúpil minister obrany Robert Kaliňák. Kritizoval spôsob, akým podľa neho niektorí prokurátori postupovali v minulosti, a žiada odpovede na otázku, prečo v konkrétnych prípadoch nedošlo podľa jeho názoru k dostatočnému vyvodeniu zodpovednosti.

Kaliňák argumentuje tým, že ak existuje podozrenie z nezákonného postupu, príslušní ľudia by mali byť schopní vysvetliť svoje rozhodnutia.

Zároveň poukazuje na prípady prokurátorov, ktorí boli spájaní s bývalým Úradom špeciálnej prokuratúry a ktorí podľa jeho tvrdení naďalej pôsobia v systéme.

Dôležité však je, že ide o politické hodnotenie. Samotné tvrdenia o porušení zákona nemožno automaticky považovať za právoplatne potvrdené skutočnosti bez rozhodnutí príslušných orgánov.

Prokurátori hovoria o politickom tlaku

Do sporu sa zapojili aj profesijné a ochranné inštitúcie. Rada prokurátorov SR označila verejný tlak na generálneho prokurátora za prekračovanie hranice legitímnej politickej kritiky. Podľa nej by sa zákonnosť konkrétnych rozhodnutí mala preverovať prostredníctvom zákonných mechanizmov, nie politickým tlakom.

Podobné reakcie ukazujú, že konflikt už nevnímajú iba politici. Spor sa dotýka aj otázky, do akej miery môže politická moc zasahovať do fungovania prokuratúry a aké hranice by mala mať verejná kritika predstaviteľov justičných orgánov.

Kaliňák však svoju kritiku nestiahol a naďalej tvrdí, že prokuratúra musí vedieť vysvetliť svoje rozhodnutia.

Prečo nie je Žilinkovo odvolanie jednoduché?

Jedným z najdôležitejších aspektov celého sporu je otázka, čo môže vláda reálne urobiť.

Generálneho prokurátora nemožno jednoducho odvolať politickým rozhodnutím vlády. Ak by koalícia chcela zásadným spôsobom meniť ústavné postavenie alebo základné fungovanie prokuratúry, pri niektorých zmenách by bola potrebná ústavná väčšina.

Podľa analyzovaného článku by na takúto zmenu bolo potrebných 90 hlasov poslancov, pričom súčasná vládna koalícia takúto väčšinu sama nemá.

Pre vládu preto vzniká zásadná otázka: ak Žilinka neodstúpi, akým konkrétnym spôsobom chce koalícia zmeniť fungovanie prokuratúry a či na takúto reformu dokáže nájsť dostatočnú politickú podporu.

Konflikt môže pokračovať

Aktuálny vývoj zatiaľ neukazuje, že by spor smeroval k rýchlemu riešeniu.

Na jednej strane stojí premiér Robert Fico, ktorý požaduje odchod generálneho prokurátora a hovorí o reforme. Robert Kaliňák zase žiada vysvetlenia a väčšiu zodpovednosť za rozhodnutia prokurátorov.

Na druhej strane Maroš Žilinka odmieta odstúpiť a tvrdí, že politické predstavy o spravodlivosti nemôžu byť dôvodom na jeho odchod.

Do diskusie navyše vstúpili predstavitelia prokuratúry a ďalšie inštitúcie, ktoré upozorňujú na riziko politického tlaku.

Čo bude nasledovať?

Titulok „Žilinka dobicykloval?“ preto zatiaľ zostáva skôr provokatívnou otázkou než konštatovaním jeho konca.

O Žilinkovom odchode rozhodnuté nie je. Isté však je, že vzťahy medzi vládou a generálnym prokurátorom sa dostali do otvoreného konfliktu.

Ďalší vývoj môže ukázať, či zostane pri politických vyhláseniach, alebo vláda skutočne pripraví konkrétne legislatívne a organizačné zmeny v systéme prokuratúry.

Jedna vec je však zrejmá: spor o Maroša Žilinku sa postupne mení na širšiu politickú debatu o nezávislosti prokuratúry, zodpovednosti prokurátorov a budúcnosti fungovania právneho štátu na Slovensku.