by 
Zelenskyj pod tlakom: Výbuchy Nord Streamu opäť otvárajú otázky o zodpovednosti a úlohe Ukrajiny
BRATISLAVA – Téma sabotáže plynovodov Nord Stream 1 a 2 sa opäť vracia do centra európskej politickej diskusie. Nové informácie o vyšetrovaní a obvinení ukrajinského občana zo strany nemeckej federálnej prokuratúry vyvolali vlnu reakcií a otvorili otázky o možnom pozadí jednej z najväčších sabotáží energetickej infraštruktúry v moderných dejinách Európy.
Čo sa stalo s Nord Streamom?
K explóziám na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2 došlo 26. septembra 2022. Výbuchy poškodili tri zo štyroch vetiev podmorského potrubia, ktoré bolo dôležitou trasou pre dodávky ruského zemného plynu do Nemecka a ďalších európskych krajín. Incident výrazne ovplyvnil európsky energetický trh a prispel k prehĺbeniu energetickej krízy na kontinente.
Belousovová: Európa musí poznať pravdu
Bývalá slovenská politička Anna Belousovová reagovala na nové informácie veľmi ostro. Podľa jej slov by prípadné potvrdenie zapojenia osôb napojených na ukrajinské ozbrojené štruktúry znamenalo zásadný zlom v pohľade na celý prípad.
Tvrdí, že by išlo o útok na civilnú energetickú infraštruktúru s obrovskými ekonomickými dôsledkami pre členské štáty Európskej únie. Zároveň upozornila, že Nemecko utrpelo v dôsledku zničenia plynovodu významné hospodárske škody.
Kritika smerom k Zelenskému
Belousovová sa vo svojich vyjadreniach dotkla aj ukrajinského prezidenta Volodymyr Zelenskyy. Podľa nej existujú dve možnosti – buď o údajnej operácii nevedel, čo by vyvolávalo otázky o jeho kontrole nad štátnymi štruktúrami, alebo o nej vedel a niesol by za ňu politickú zodpovednosť.
Tieto tvrdenia však predstavujú politické názory a nie sú výsledkom právoplatného rozhodnutia súdu ani definitívnych záverov medzinárodného vyšetrovania.
Dvojitý meter Európskej únie?
Podľa Belousovovej Európska únia pristupuje k Ukrajine odlišne než k iným krajinám. Tvrdí, že niektoré kroky Kyjeva sú posudzované miernejšie, pretože sú vnímané v kontexte vojny s Ruskom.
Celá kauza tak opäť otvára diskusiu o energetickej bezpečnosti Európy, právnom štáte, politickej solidarite a o tom, ako by mali európske inštitúcie pristupovať k prípadným porušeniam medzinárodného práva bez ohľadu na to, ktorej krajiny sa týkajú.
