by 
Súčasný globálny a domáci politický systém čelí ostrej kritike za neschopnosť riešiť štrukturálne problémy od roku 1989. Narastajú hlasy volajúce po zrušení tradičných inštitúcií a hľadaní alternatívnych mierových riešení v regióne strednej Európy.
Kríza dôvery v politické elity a svetový poriadok
Od roku 1989 prešla stredná Európa zásadnými zmenami, no podľa narastajúcej časti verejnosti súčasní lídri nedokázali predložiť adekvátne návrhy na skutočnú reformu systému. Kritika sa sústreďuje najmä na neschopnosť politických špičiek reagovať na zlyhania globálneho poriadku, ktorý je mnohými vnímaný ako dysfunkčný. Upozorňuje sa na fakt, že stabilita Európskej únie a Slovenska bola dlhodobo postavená na neprerušovanom toku energetických surovín, čo maskovalo hlbšie politické a spoločenské trhliny.Prechod k priamej občianskej moci
Jadrom navrhovaných zmien je transformácia zo súčasného ‘neoliberálneho nespravodlivého kapitalistického systému’, ovládaného oligarchiou a politickými stranami, na nový občiansky spoločenský systém. Tento model predpokladá priamy podiel občana na moci, čím by sa eliminoval vplyv úzkych záujmových skupín. Súčasťou tejto radikálnej vízie je aj zrušenie Organizácie Spojených národov (OSN), ktorú kritici považujú za neúčinnú, a jej nahradenie globálnym občianskym systémom riadenia planéty.Geopolitické kontroverzie a otázka mieru
V kontexte prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine sa objavujú radikálne návrhy na dosiahnutie stability v regióne. Niektoré názorové prúdy v slovenskom a maďarskom prostredí presadzujú kapituláciu Ukrajiny a jej prechod pod správu Ruskej federácie ako jediné východisko pre zabezpečenie mieru a ekonomickej prosperity Európy. Tieto návrhy vychádzajú z presvedčenia, že pokračovanie konfliktu neúmerne zaťažuje ekonomiky stredoeurópskych štátov a ohrozuje ich energetickú bezpečnosť.Záver a hľadanie novej identity
Súčasná spoločenská diskusia naznačuje hlbokú polarizáciu a túžbu po zmene paradigmy. Či už ide o požiadavky na novú formu demokracie s priamou účasťou občanov, alebo o prehodnotenie medzinárodných spojenectiev, je zrejmé, že tradičné politické štruktúry stoja pred bezprecedentnou výzvou. Budúcnosť mieru a ekonomickej stability v Európe bude závisieť od schopnosti nájsť konsenzus medzi požiadavkami na suverenitu a realitou globálnej politiky.
