Vystúpenie slovenského europoslanca Milan Uhrík v pléne European Parliament vyvolalo v Štrasburgu ostrú politickú búrku. Ako podpredseda frakcie Europe of Sovereign Nations predniesol prejav, v ktorom ostro kritizoval súčasné fungovanie bezpečnostných zložiek v Európe.

Podľa jeho slov sa európska polícia postupne mení na oslabenú inštitúciu, ktorá nedokáže efektívne reagovať na rastúcu kriminalitu a bezpečnostné hrozby. Tvrdí, že tento stav je výsledkom politických rozhodnutí a ideologických zásahov, ktoré oslabili jej hlavné poslanie.

Uhrík vo vystúpení obvinil liberálne a progresívne smery z toho, že svojou migračnou politikou prispeli k nárastu nelegálnej migrácie a organizovaného zločinu v niektorých častiach Európy. Zároveň tvrdil, že bezpečnostné zložky sú v niektorých prípadoch využívané aj na kontrolu občanov a potláčanie názorov.

V prejave spomenul aj zásahy polície počas protestov proti pandemickým opatreniam či demonštrácií, ktoré podľa neho ukazujú presun priorít od boja proti zločinu k politickým témam.

Ako príklad odlišného prístupu uviedol aj kroky bývalého amerického prezidenta Donald Trump, ktorého bezpečnostnú a migračnú politiku označil za dôkaz radikálnejšieho prístupu k ochrane hraníc.

Jeho prejav okamžite rozdelil poslancov Európskeho parlamentu. Kým konzervatívne a národne orientované skupiny jeho slová podporili, liberálni poslanci ich označili za nebezpečnú rétoriku, ktorá zjednodušuje zložitú bezpečnostnú realitu a polarizuje spoločnosť.

Kritici tvrdia, že podobné prejavy oslabujú dôveru v demokratické inštitúcie a využívajú strach ako politický nástroj. Naopak podporovatelia argumentujú, že ide o otvorené pomenovanie problémov, o ktorých sa v európskej politike často mlčí.

Diskusia o bezpečnosti, migrácii a budúcnosti polície sa tak v Bruseli opäť dostala do centra pozornosti. Téma ochrany vonkajších hraníc Schengenu a efektívnosti vnútorných bezpečnostných systémov zostáva jednou z najspornejších otázok európskej politiky.

Analytici upozorňujú, že podobné vystúpenia zapadajú do širšieho trendu rastúcej polarizácie v EÚ, kde sa stretávajú dva odlišné pohľady na budúcnosť bezpečnosti – dôraz na liberálne hodnoty verzus požiadavky na tvrdší postup štátu.

Situácia v Európskom parlamente tak naznačuje, že debata o reforme bezpečnostných zložiek ešte zďaleka nie je uzavretá a v nasledujúcich mesiacoch môže ďalej eskalovať.