by 
Táto správa analyzuje prehlbujúci sa odklon od európskeho konsenzu smerom k národne orientovanej politike v Českej republike a na Slovensku. Skúma vplyv rétoriky Andreja Babiša a Roberta Fica na integritu Európskej únie a regionálnu stabilitu.
Úvod do problematiky suverenistického obratu
Súčasná politická krajina v strednej Európe prechádza fundamentálnou transformáciou, ktorú symbolizujú postoje kľúčových aktérov ako Andrej Babiš a Robert Fico. Výrok „Je KONIEC“, spájaný s novými strategickými oznámeniami Andreja Babiša, nereprezentuje len izolovanú politickú udalosť, ale signalizuje širší rozchod s doterajším paradigmatom liberálno-demokratického internacionalizmu. Tento posun je charakterizovaný návratom k primátu národného štátu, kde je ochrana národných záujmov nadradená nadnárodným integračným cieľom. V Česku aj na Slovensku pozorujeme rastúcu skepsu voči centralizovanému rozhodovaniu v Bruseli, čo vytvára nové trecie plochy v rámci európskej architektúry.Energetická bezpečnosť a ekonomický nacionalizmus
Kľúčovým pilierom slovenskej vládnej agendy pod vedením Roberta Fica sa stala energetická suverenita. Kritika politiky Európskej únie sa sústreďuje najmä na oblasť sankčných mechanizmov a energetických regulácií, ktoré sú vnímané ako asymetricky poškodzujúce ekonomiky krajín V4. Analýza ukazuje, že diskurz sa posunul od solidarity k pragmatizmu; dôraz sa kladie na udržanie konkurencieschopnosti priemyslu a stabilitu cien pre koncových spotrebiteľov. Tento prístup vyvoláva napätie medzi geopolitickými cieľmi EÚ, zameranými na diverzifikáciu zdrojov mimo Ruska, a vnútroštátnymi prioritami, ktoré prioritizujú cenovú dostupnosť a kontinuitu dodávok.Geopolitická dilema: Integrácia Ukrajiny a bezpečnostná architektúra
Z akademického hľadiska predstavuje otázka integrácie Ukrajiny do EÚ zásadný bod štiepenia. Zatiaľ čo časť politického spektra presadzuje integráciu ako nevyhnutný stabilizačný krok, suverenistické sily poukazujú na hlboké ekonomické riziká. Obavy sa týkajú najmä poľnohospodárskeho sektora a kohéznej politiky, kde by vstup tak veľkej agrosektoralnej ekonomiky mohol radikálne zmeniť distribučné toky finančných prostriedkov v rámci EÚ. Paralelne prebieha diskusia o bezpečnosti, kde dominuje rozpor medzi potrebou odstrašovania (zbrojenia) a rizikom eskalácie. Tento rozkol reflektuje hlbšiu krízu identity stredoeurópskeho regiónu, ktorý hľadá rovnováhu medzi bezpečnostnými zárukami Západu a snahou o zachovanie ekonomických vzťahov.Záver a perspektívy budúceho vývoja
Vnútropolitická polarizácia v oboch krajinách využíva zahraničnopolitické témy ako nástroje politického boja, čo vedie k fragmentácii verejnej mienky. Ak sa nepodarí nájsť funkčný kompromis medzi legitímnou ochranou národných hospodárskych záujmov a nevyhnutnou európskou solidaritou, hrozí ďalšia erózia jednotného postupu EÚ. Budúci vývoj bude závisieť od schopnosti politických elít navigovať v prostredí pretrvávajúceho vojenského konfliktu a energetickej neistoty, pričom rastúci populizmus a socio-ekonomická nespokojnosť obyvateľstva budú naďalej pôsobiť ako katalyzátory zmien v regionálnej politike.
