V Európskej únii sa rozbieha ďalšia diskusia, ktorá môže ovplyvniť budúcnosť európskeho poľnohospodárstva aj potravín na pultoch. Témou sú nové genomické techniky, známe pod skratkou NGT, ktoré majú priniesť nové možnosti šľachtenia rastlín.

Slovensko sa podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča v tejto otázke rozhodlo zaujať opatrnejší postoj. Kým väčšina členských štátov je pripravená podporiť pripravované pravidlá, Bratislava upozorňuje na potrebu dôkladnejšieho posúdenia možných rizík.

Slovensko žiada viac dôkazov

Richard Takáč upozorňuje predovšetkým na otázku dlhodobých dôsledkov používania plodín vytvorených novými genomickými technikami. Podľa slovenského postoja by sa pri tak zásadnej zmene nemalo postupovať unáhlene bez dostatočných vedeckých podkladov.

Slovenská strana preto odmieta jednoduché riešenia a presadzuje princíp opatrnosti. Argumentuje tým, že pri rozhodnutiach týkajúcich sa potravín a poľnohospodárstva musí byť prioritou ochrana zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.

Rezort zároveň avizuje, že Bratislava je pripravená využiť dostupné právne mechanizmy. V hre má byť aj možnosť právnych krokov na európskej úrovni, ak sa nepodarí presadiť slovenské výhrady.

Spor sa nekončí iba pri NGT

Téma genetických technológií však nie je jedinou otázkou, ktorej musí slovenské ministerstvo pôdohospodárstva čeliť.

Ministerstvo zároveň reaguje na kritiku projektu zavápňovania lesov. Podľa rezortu sa v súvislosti s projektom šíria zavádzajúce informácie. Jeho cieľom má byť zlepšenie kvality pôdy a zvýšenie odolnosti lesných porastov.

Podobné opatrenia boli podľa ministerstva využívané aj v ďalších európskych krajinách vrátane Nemecka a Českej republiky.

Peniaze pre farmárov podľa rezortu ohrozené nie sú

Opozícia zároveň upozorňovala na situáciu v Pôdohospodárskej platobnej agentúre a možnosť problémov s jej akreditáciou. Ministerstvo však tvrdí, že finančná podpora pre poľnohospodárov a potravinárov nie je ohrozená.

Podľa prezentovaných údajov agentúra počas posledných dvoch rokov vyplatila slovenským farmárom viac ako 900 miliónov eur. Peniaze smerovali okrem iného na modernizáciu hospodárskych objektov, dojární a zavádzanie nových technológií.

Rezort zároveň deklaruje snahu znižovať administratívnu záťaž a odstraňovať zbytočnú byrokraciu pri vyplácaní podpôr.

Cieľom je väčšia potravinová sebestačnosť

Dôležitou súčasťou stratégie ministerstva je podľa Takáča aj posilnenie domácej produkcie. Plán na najbližšie obdobie má byť zameraný predovšetkým na reálnych producentov potravín – chovateľov hospodárskych zvierat, producentov mlieka, mäsa či zeleniny.

Myšlienkou je nasmerovať podporu k tým subjektom, ktoré pôdu skutočne obhospodarujú a vytvárajú domácu poľnohospodársku produkciu.

Ministerstvo zároveň zdôrazňuje význam kvality slovenských potravín. Kontroly podľa rezortu ukazujú nízku úroveň rezíduí pesticídov pri domácich produktoch v porovnaní s časťou dovážanej produkcie.

Aj preto chce vláda podporovať využívanie slovenských potravín vo verejných inštitúciách, napríklad v školách či nemocniciach.

Bratislava chce presadiť vlastný prístup

Spor o NGT tak zapadá do širšej diskusie o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva. Slovenský rezort tvrdí, že ekologické a modernizačné opatrenia musia byť nastavené tak, aby zároveň neohrozovali potravinovú bezpečnosť, konkurencieschopnosť farmárov ani zdravie spotrebiteľov.

Takáč preto podľa svojich vyjadrení nechce, aby sa o zásadných zmenách rozhodovalo iba na základe politického tlaku či krátkodobých cieľov.

Slovensko tým vysiela jasný signál: pri nových technológiách v poľnohospodárstve chce postupovať opatrne a požaduje dostatok vedeckých dôkazov predtým, než budú nové pravidlá definitívne zavedené.

Budúcnosť NGT plodín v Európe tak zostáva predmetom politického aj odborného sporu. Bratislava zároveň naznačuje, že v prípade potreby je pripravená pokračovať v boji aj prostredníctvom dostupných právnych nástrojov na európskej úrovni.