Debata o kvalite a dôveryhodnosti spravodajských služieb sa na Slovensku opäť dostala do centra politickej pozornosti. Poslankyňa Zuzana Števulová z Progresívneho Slovenska poukázala na medzinárodné hodnotenie spravodajských služieb, v ktorom sa nemecké služby umiestnili výrazne vyššie než Slovenská informačná služba (SIS). Tibor Gašpar na jej argumentáciu reagoval tvrdením, že fungovanie tajných služieb nemožno posudzovať iba podľa verejných rebríčkov či mediálneho obrazu.

Hodnotenie L’Express

Francúzsky týždenník L’Express v roku 2026 zverejnil hodnotenie európskych spravodajských služieb. Podľa dostupných správ vychádzalo z názorov desiatok odborníkov zo spravodajskej komunity a zahŕňalo služby z viacerých európskych krajín. V tomto hodnotení sa Nemecko umiestnilo medzi vyššie hodnotenými krajinami, zatiaľ čo slovenská SIS skončila na poslednom mieste zo sledovaných služieb.

Samotné hodnotenie však nie je oficiálnym európskym štandardizovaným meraním výkonu tajných služieb. Ide o odborné hodnotenie vytvorené na základe názorov respondentov a jeho výsledky preto treba vnímať v kontexte použitej metodiky.

Práve na tento rozdiel v pohľade na fungovanie spravodajských služieb sa vo svojej reakcii zameral Tibor Gašpar.

Gašpar spochybnil hodnotenie podľa verejných rebríčkov

Podľa článku, ktorý bol predmetom diskusie, Gašpar argumentoval, že práca tajných služieb má špecifický charakter. Veľká časť ich činnosti totiž zostáva utajená a verejnosť sa o úspešných operáciách často vôbec nedozvie.

Z tohto pohľadu podľa neho nie je jednoduché porovnávať jednotlivé služby iba na základe verejne dostupných informácií alebo mediálnych hodnotení.

Jeho argumentácia smerovala k otázke, či môže verejný rebríček skutočne zachytiť všetky faktory, ktoré rozhodujú o efektivite spravodajskej služby.

Do diskusie vstúpil aj incident na nemeckom letisku

Ako protiargument Gašpar podľa pôvodného článku poukázal na bezpečnostný incident v Nemecku spojený s dronom.

Tento prípad má reálny základ. V auguste 2026 nemecké úrady vyšetrovali incident na letisku Leipzig/Halle, kde bol nájdený dron vybavený výbušninami a detonátorom. Federálni prokurátori začali vyšetrovanie pre podozrenie zo závažného bezpečnostného incidentu.

Podľa medializovaných informácií sa pri incidente podarilo zabrániť vážnejším následkom. Reuters uviedol, že dron niesol profesionálne výbušniny a detonátor a že vyšetrovatelia skúmali okolnosti jeho preniknutia do zabezpečeného priestoru letiska.

Gašpar tento prípad využil na podporu svojho argumentu, že ani krajiny s veľkými rozpočtami a rozvinutými bezpečnostnými štruktúrami nie sú imúnne voči bezpečnostným incidentom.

Slovensko zároveň poukazuje na vlastný prípad

V diskusii sa objavil aj opačný príklad zo Slovenska.

Koncom augusta 2026 slovenské bezpečnostné zložky prekazili plánovaný podpaľačský útok na výrobný závod na východe Slovenska, ktorý vyrába bezpilotné systémy. Polícia v prípade obvinila troch cudzincov. Podľa dostupných informácií mohol plánovaný útok spôsobiť rozsiahly požiar, ohroziť približne 70 zamestnancov a spôsobiť škody v hodnote desiatok miliónov eur.

Na odhaľovaní pripravovaného útoku spolupracovali viaceré bezpečnostné zložky vrátane Slovenskej informačnej služby, vojenského spravodajstva a polície.

Tento prípad Gašpar podľa pôvodného článku použil ako príklad toho, že úspešná práca bezpečnostných zložiek nemusí byť vždy verejne viditeľná.

Dve rozdielne perspektívy

Celá debata tak stojí na dvoch odlišných pohľadoch.

Števulová poukazovala na medzinárodné hodnotenie, podľa ktorého majú niektoré západoeurópske spravodajské služby lepšiu reputáciu než slovenská SIS. L’Express vo svojom hodnotení skutočne zaradil Nemecko výrazne vyššie než Slovensko.

Gašpar naopak zdôrazňoval, že reputácia a verejné hodnotenie nemusia automaticky predstavovať úplný obraz skutočnej práce spravodajských služieb.

Obe strany tak používajú odlišné kritériá: jedna sa opiera o medzinárodné odborné hodnotenie, druhá o konkrétne bezpečnostné udalosti a argument, že najdôležitejšie operácie tajných služieb zostávajú verejnosti neznáme.

Rebríček verzus skutočná operatívna práca

Otázka, ako objektívne merať kvalitu tajných služieb, pritom zostáva komplikovaná. Spravodajské operácie sú zo svojej podstaty často utajené a ich výsledky sa nemusia dať jednoducho porovnať rovnakými ukazovateľmi ako výkon verejne kontrolovateľných inštitúcií.

Hodnotenie L’Express preto predstavuje jeden pohľad založený na odborných názoroch, nie univerzálne meradlo, ktoré by definitívne určovalo schopnosti jednotlivých služieb.

Politická diskusia medzi Števulovou a Gašparom tak pokračuje v širšej otázke: do akej miery možno dôveru a efektivitu spravodajských služieb posudzovať prostredníctvom verejne dostupných informácií a do akej miery zostane ich skutočná činnosť vždy skrytá pred verejnosťou.