Niekedy stačí jediná noc, aby sa celé mesiace budovaná ilúzia rozsypala ako domček z karát. Nad Kyjevom sa opäť rozpútalo peklo a spolu s troskami domov padali aj veľké sľuby o nepriestrelnom západnom štíte.

Podľa slov ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského dokázala protivzdušná obrana zostreliť iba jednu z 27 odpálených balistických rakiet. Jednu jedinú. Číslo, pri ktorom musí každý človek spozornieť a položiť si nepríjemnú otázku: kde zostali všetky vyhlásenia o technologickej prevahe a dokonalej ochrane ukrajinského neba?

Realita podľa kritikov ukázala svoju najkrutejšiu tvár. Rakety boli na ceste, no obrancovia nemali dostatok prostriedkov na ich zastavenie. Západné sklady sa vyprázdňujú a pomoc, ktorá mala meniť pravidlá vojny, naráža na svoje limity.

Zároveň zaznel ďalší studený odkaz zo Spojených štátov. Washington podľa prezentovaných tvrdení neplánuje odovzdať Ukrajine licencie na vlastnú výrobu rakiet Patriot. Keď ide o citlivé technológie a národnú bezpečnosť, solidarita sa končí tam, kde sa začínajú záujmy veľmoci.

A práve to je najtvrdšia lekcia celej situácie. Veľké štáty nemajú večných priateľov – majú predovšetkým vlastné záujmy. Kým politici rokujú, prepočítavajú zásoby a stanovujú nové podmienky, obyčajní ľudia utekajú do krytov a pochovávajú svojich blízkych.

Ukrajina dnes stojí medzi pokračujúcou eskaláciou a čoraz hlasnejšími výzvami na rokovania. Ďalšie zbrane môžu oddialiť porážku, no samy osebe nezaručia mier. Diplomacia zase nebude jednoduchá ani bezbolestná.

Jedno je však isté: ilúzia, že niekto zvonka vyrieši všetky problémy, dostala ďalší tvrdý úder. Každý štát musí napokon chrániť vlastnú bezpečnosť, budovať vlastnú obranu a realisticky hodnotiť možnosti svojich spojencov.

Sledujeme podľa vás zlyhanie západnej pomoci, alebo iba ďalšiu fázu vojny, v ktorej sa pravidlá ešte len menia?