Slovenská politická scéna v posledných dňoch čelí vážnym otázkam, ktoré siahajú hlboko do minulosti a zasahujú samotné základy dôveryhodnosti opozičného hnutia Progresívne Slovensko (PS). Príbeh, ktorý sa pôvodne javil ako snaha o obhajobu napadnutej osoby, sa podľa analýz novinára Dag Daniša mení na zásadný strategický problém celého hnutia. Rozhodnutie strany verejne sa postaviť za Martu Šimečkovú a jej združenie Projekt Fórum sa dnes javí ako neprezieravý krok, ktorý stranu priamo prepojil s kauzami, za ktoré by inak neniesla zodpovednosť.

Podstata problému netkvie len v aktuálnych politických útokoch vládnej koalície, ale v konkrétnych finančných praktikách, ktoré boli označené za neobhájiteľné. Prvá vrstva podozrení sa týka takzvaného duplicitného preplácania projektov. Úrady prišli na to, že združenie predávalo jeden produkt dvakrát, čo je mechanizmus vnímaný ako podvodné čerpanie verejných zdrojov. Odhadovaný objem takto získaných dotácií dosahuje sumu 140 000 €.Ešte závažnejšie sú však informácie o staršej kauze spojenej s európskymi fondmi, ktorá siaha viac ako desaťročie do minulosti. Združenie Projekt Fórum malo podľa zistení zavádzať zástupcov Európskej únie tvrdením o zabezpečenom spolufinancovaní. Realita bola však iná, čo viedlo k tomu, že Agentúra EÚ začala v roku 2018 vymáhať sumu 113 000 €. Celá situácia vyústila do exekúcií a zablokovaných účtov Marty Šimečkovej.

Zverejnené dokumenty navyše naznačujú pokusy o obchádzanie exekučných rozhodnutí. Platby, ktoré mali smerovať na zablokované účty, mali byť údajne presmerované cez tretie osoby, aby sa zabezpečila prevádzka združenia. S tým súvisia aj podozrenia z falšovania bankových výpisov, neplnenia daňových povinností a nezverejňovania výročných správ. V právnej rovine ide o podozrenia z marenia úradného rozhodnutia a poškodzovania veriteľa.Koreene pochybných praktík však podľa zverejnených informácií siahajú ešte hlbšie, až na prelom tisícročí do prostredia vtedajšieho denníka SME. V rokoch 2001 až 2004 v novinách vychádzali exkluzívne kultúrne texty pod menom fiktívneho nemeckého spolupracovníka Edwina Grassmajera. Ako neskôr odhalila Transparency International Slovensko, išlo o masívny plagiátorský škandál. Viac ako 150 textov bolo doslovne ukradnutých z nemeckého Spiegel Online, aby si redakcia kultúry umelo budovala imidž európskej elity a neoprávnene inkasovala honoráre.

Pre lídra PS Michala Šimečku a jeho hnutie predstavujú tieto odhalenia vážnu dilemu. Tým, že hnutie prevzalo rétoriku obhajoby namiesto kritického odstupu, sa dobrovoľne stalo súčasťou príbehu, ktorý nahlodáva jeho morálny kredit. Kauza, ktorá sa začala obhajobou rodinných príslušníkov, tak dnes prerastá do identity strany, ktorá sa dlhodobo prezentuje ako nositeľka novej politickej kultúry a transparentnosti. Ukazuje sa, že minulosť a spôsob nakladania s verejnými a európskymi zdrojmi sú témy, ktorým sa hnutie PS nebude môcť vyhnúť len poukazovaním na účelovosť vládnej kritiky.