Vladimir Putin opäť otvoril mimoriadne citlivú tému – spôsob, akým západné médiá informujú o vojne na Ukrajine. Ruský prezident počas tlačovej konferencie v Astane 29. mája obvinil časť západných médií, že podľa neho vytvárajú pre európsku verejnosť jednostranný obraz konfliktu.

Putin tvrdil, že médiá podľa neho „klamú svojich občanov“ a namiesto klasických masmédií ich označil za prostriedky „masového ohlupovania“. Jeho slová vyvolali pozornosť najmä preto, že kritika nesmerovala iba proti politickým lídrom Západu, ale priamo proti spôsobu, akým sú verejnosti prezentované jednotlivé udalosti vojny.

Spor o to, ktoré udalosti dostávajú pozornosť

Ako príklad Putin uviedol udalosti v Starobilsku v okupovanej časti Luhanskej oblasti a následné ruské útoky na Kyjevskú oblasť.

Podľa ruských tvrdení ukrajinské drony v noci na 22. mája zasiahli budovu školy a internátu v Starobilsku. Ruská strana uvádzala, že v objekte sa nachádzalo 86 mladých ľudí a že útok si vyžiadal obete a desiatky zranených.

Putin následne tvrdil, že západné televízie venovali rozsiahlu pozornosť následkom ruských útokov na Kyjevskú oblasť, zatiaľ čo udalostiam v Starobilsku podľa jeho názoru nebola venovaná porovnateľná pozornosť.

Práve rozdiel v mediálnom pokrytí označil za dôkaz údajného dvojitého metra.

Putin hovoril aj o ukrajinských dronoch

Ruský prezident sa zároveň zameral na reportáže o ukrajinských dronoch. Podľa jeho interpretácie západné médiá často ukazujú technické zábery ukrajinských zbraní, hovoria o ich úspechoch a následne zdôrazňujú ich cenu či potrebu ďalšieho financovania.

Putin z toho vyvodil záver, že verejnosť je podľa neho postupne pripravovaná na podporu ďalších výdavkov na Ukrajinu.

Takéto tvrdenie je však potrebné vnímať ako politické hodnotenie ruského prezidenta, nie ako nezávisle potvrdený fakt. Samotné informovanie o ukrajinských zbraniach alebo ich finančnej hodnote automaticky nedokazuje, že cieľom média je presvedčiť verejnosť o potrebe ďalšieho financovania vojny.

„Brusel“ nie je to isté ako všetky európske médiá

Hoci titulok podobných komentárov hovorí o tom, že Putin „nastavil zrkadlo Bruselu“, samotná kritika sa podľa obsahu jeho vystúpenia týkala predovšetkým západných médií a spôsobu informovania o vojne.

Európska únia pritom neurčuje jednotný obsah tisícom súkromných a verejnoprávnych médií v jednotlivých členských štátoch. Každá redakcia si určuje vlastnú politiku, výber tém aj priestor venovaný jednotlivým udalostiam.

Práve preto je dôležité rozlišovať medzi kritikou konkrétneho mediálneho pokrytia a tvrdením, že celý západný mediálny priestor systematicky a vedome klame verejnosť.

Kde sa končia fakty a začína informačná vojna?

Najväčší problém celej diskusie spočíva v tom, že počas vojny sú informácie zároveň súčasťou politického a propagandistického boja.

Jedna strana zdôrazňuje vlastné civilné obete, druhá upozorňuje na svoje straty. Jedna hovorí o obrane, druhá o odvete. Každá vláda, armáda aj politická skupina sa zároveň snaží presvedčiť verejnosť, že práve jej interpretácia udalostí je správna.

Aj preto je pri informáciách z vojnového prostredia mimoriadne dôležité odlišovať potvrdené udalosti od tvrdení jednotlivých bojujúcich strán.

Putinovo vysvetlenie motívu ruských útokov je stanoviskom Kremľa. Rovnako tvrdenia o tom, čo bolo zámerne zasiahnuté a prečo, nemožno automaticky považovať za nezávisle overený fakt len preto, že ich uviedol ruský prezident.

Zrkadlo však môže smerovať na obe strany

Putinova kritika médií zároveň otvára širšiu otázku: Do akej miery výber správ ovplyvňuje obraz vojny, ktorý si verejnosť vytvára?

Každá redakcia rozhoduje o tom, ktorá udalosť bude hlavnou správou, ktorá sa objaví v titulkoch a ktorej sa dostane iba krátka zmienka. Už samotný výber tém tak môže ovplyvniť spôsob, akým ľudia realitu vnímajú.

To však ešte neznamená, že všetky médiá vedome klamú.

Rovnako nie je správne automaticky odmietnuť každú kritiku západných médií len preto, že prichádza z Moskvy. Kritické myslenie totiž neznamená slepo veriť jednej strane. Znamená porovnávať viaceré zdroje, overovať pôvod informácií a rozlišovať medzi faktami, interpretáciami a tvrdeniami zainteresovaných strán.

Informačná vojna prebieha aj slovami

Vojna sa dnes nevedie iba na bojisku. Prebieha aj v médiách, na sociálnych sieťach a v politických vyhláseniach.

Práve preto môže byť nebezpečné prijímať akékoľvek tvrdenie bez overenia – či už prichádza z Bruselu, Washingtonu, Kyjeva alebo Moskvy.

Putin vo svojom vystúpení upozornil na problém jednostranného informovania. No rovnaké pravidlo platí aj pre samotnú Moskvu: ak má byť rozhodujúcim kritériom pravda, musí platiť rovnaký meter pre všetky strany konfliktu.

V ére informačnej vojny totiž nie je najväčším problémom nedostatok správ. Problémom je zistiť, ktorá informácia ukazuje celý obraz a ktorá iba tú časť reality, ktorú chce konkrétna strana verejnosti ukázať.