V prostredí slovenskej politickej scény sme si už zvykli na ostré výmeny názorov, avšak najnovšie dianie na pôde Európskeho parlamentu otvára otázky, ktoré siahajú ďaleko za hranice bežného politického boja. Stredobodom pozornosti sa stalo video europoslankyne Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej, ktoré vyvolalo búrlivú reakciu nielen u verejnosti, ale najmä u poslankyne Národnej rady SR Zuzany Plevíkovej. Tá tvrdí, že sme svedkami nebezpečného precedensu, kde sa radosť z možného postihu vlastnej krajiny stáva pracovným nástrojom opozície.

Zuzana Plevíková vo svojej analýze poukazuje na momenty, ktoré nazýva „bruselským divadlom“. Vo videu, ktoré sa šíri verejným priestorom, vystupuje Ostrihoňová spolu s českou kolegyňou Danušou Nerudovou. Kritika sa sústreďuje najmä na tón a emóciu, s akou političky oznamujú tému možného zmrazenia eurofondov pre Slovensko. Podľa Plevíkovej je nepochopiteľné, ako môžu zástupcovia vyslaní občanmi do zahraničia prejavovať „nefalšovanú radosť“ nad správami, ktoré by v praxi znamenali zastavenie financovania nemocníc, škôl či kľúčovej infraštruktúry.Jadrom sporu však nie je len emočné nastavenie, ale aj faktická správnosť tvrdení. Plevíková zdôrazňuje, že v diskusii dochádza k zásadnému zavádzaniu. Tvrdenie, že Európska komisia už rozhodla o zmrazení financií po vzore Maďarska, označuje za lož. Podľa dostupných informácií išlo v danom čase o nezáväznú rezolúciu Európskeho parlamentu, nie o vykonateľné rozhodnutie Komisie. Európsky parlament ako taký nemá právomoc priamo zmrazovať fondy členským štátom, na čo Plevíková dôrazne upozorňuje s tým, že šírenie takýchto informácií možno považovať za šírenie poplašnej správy.

„Čím horšie pre Slovákov, tým lepšie pre nich,“ takto definuje Plevíková mentálny svet progresívnej opozície. Kritizuje fakt, že kým domáca vláda sa snaží vyjednávať a obhajovať národné záujmy, časť slovenských europoslancov v Bruseli aktívne lobuje za rezolúcie namierené proti vlastnému štátu. Vrcholom cynizmu je podľa nej záverečné hodnotenie týždňa zo strany Ostrihoňovej, ktorá označila obdobie vyplnené útokmi na Slovensko za „veľmi pekné“.Tento incident opäť rozvíril debatu o tom, kde končí legitímna kritika vlády a kde začína poškodzovanie štátnych záujmov na medzinárodnej úrovni. Kritici progresívnych politikov sa pýtajú, či je v poriadku využívať európske inštitúcie ako kladivo na domácich politických rivalov, aj za cenu ohrozenia miliárd eur určených pre rozvoj krajiny. Plevíková uzatvára svoju kritiku výzvou pre voličov, aby pozorne sledovali kroky svojich zástupcov, pretože v Bruseli sa nerozhoduje len o politických bodoch, ale o každodennej realite ľudí na Slovensku.

Situácia okolo eurofondov zostáva citlivá a podobné videá len prehlbujú priepasť medzi koalíciou a opozíciou. Otázkou zostáva, či slovenská politická reprezentácia dokáže v kľúčových otázkach národného záujmu vystupovať jednotne, alebo sa vnútorné spory budú aj naďalej vyvážať do európskych sál s úsmevom na tvári.