Prezident Peter Pellegrini upozornil na rastúce napätie v Európe a vyzval na návrat k diplomacii. Vo svojom prejave na Dukle 3. októbra 2026 zdôraznil, že zvyšovanie zbrojenia a pokračovanie v provokáciách podľa neho nepovedú k upokojeniu situácie, ale môžu prispieť k ďalšej eskalácii.

Pellegrini vystúpil pri príležitosti 82. výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Miesto, ktoré je spojené s tisíckami padlých vojakov, využil na pripomenutie tragických dôsledkov vojny a na apel, aby sa dnešná Európa vyhla opakovaniu podobného scenára.

Varovanie pred rastúcim napätím

Prezident upozornil, že v posledných týždňoch a mesiacoch sa čoraz otvorenejšie hovorí aj o možnom konflikte medzi NATO a Ruskom. Takéto vyjadrenia podľa neho vyvolávajú vážne obavy.

Pellegrini tvrdí, že rastúce zbrojenie a rôzne provokácie nemožno považovať za cestu k zníženiu napätia. Naopak, podľa jeho slov môžu vytvárať podmienky na ďalšie zhoršovanie situácie.

„Zahrávanie sa s globálnou vojnou je zahrávaním sa s ohňom,“ uviedol prezident vo svojom prejave a zároveň pripomenul, že vojenská sila by mala zostať až poslednou možnosťou po vyčerpaní diplomatických riešení.

Ukrajina zostáva kľúčovou témou

Významná časť Pellegriniho vyjadrení sa týkala vojny na Ukrajine. Prezident zdôraznil, že konflikt pokračuje už piaty rok a podľa jeho názoru si vyžaduje predovšetkým hľadanie diplomatického riešenia.

Pellegrini už počas septembrového vystúpenia na pôde OSN opakovane uviedol, že vojna podľa neho nemá vojenské riešenie a že cestou k ukončeniu konfliktu má byť návrat k rokovaciemu stolu. Slovensko podľa jeho vyjadrení podporuje vážne mierové iniciatívy a vytváranie podmienok na prímerie.

Prezident zároveň v New Yorku vyzval na ochranu civilného obyvateľstva a kritickej infraštruktúry. Podľa neho by aj čiastočné prímerie mohlo vytvoriť priestor na širšiu dohodu medzi stranami konfliktu.

„Mier, pokoj a bezpečie“

Pellegrini na Dukle pripomenul, že vojaci, ktorí pred 82 rokmi bojovali v Karpatsko-duklianskej operácii, podľa neho obetovali svoje životy v nádeji, že ďalšie generácie už nezažijú hrôzy vojny.

Práve preto by mala byť podľa prezidenta pamiatka obetí varovaním aj pre súčasnosť. Zdôraznil, že schopnosť Slovenska brániť svoju zvrchovanosť a územnú celistvosť zostáva nevyhnutná, no použitie vojenskej sily má byť podľa neho až poslednou možnosťou.

Jeho posolstvo tak smerovalo predovšetkým k potrebe diplomacie, deeskalácie a hľadania politického riešenia. Podobný postoj Pellegrini prezentoval aj počas rokovaní v OSN, kde označil diplomaciu za zodpovedný nástroj na ukončenie konfliktu.

Európa stojí pred vážnou výzvou

Pellegriniho prejav prichádza v čase, keď európske štáty diskutujú o bezpečnosti, obranných kapacitách a budúcnosti európskej bezpečnostnej architektúry. Prezident pritom zdôrazňuje potrebu zachovania obranyschopnosti, ale zároveň varuje pred tým, aby sa zbrojenie stalo jedinou odpoveďou na rastúce napätie.

Podľa jeho slov má byť cieľom bezpečnostnej politiky predovšetkým ochrana života a mieru. V prípade vojny na Ukrajine preto opakovane vyzýva na vytvorenie podmienok pre prímerie a následné diplomatické rokovania.

Pellegrini zároveň tvrdí, že historická skúsenosť Dukly by mala byť pripomienkou toho, akú cenu môže mať vojenský konflikt. Jeho odkaz preto smeruje k tomu, aby sa diplomacia a rokovania nepovažovali za prejav slabosti, ale za nástroj na predchádzanie ďalšej eskalácii.