by 
Summary: Bývalý minister Juraj Draxler a politológ Eduard Chmelár varujú pred nebezpečnou eskaláciou napätia medzi NATO a Ruskom v reakcii na výroky Petra Pavla. Podľa kritikov ide o hazardovanie s globálnou bezpečnosťou a prehliadanie diplomatických riešení.
Kontroverzné vyjadrenia pre britskú tlač
Český prezident Petr Pavel v nedávnom rozhovore pre britský denník The Guardian otvoril otázku ráznejšej reakcie Severoatlantickej aliancie (NATO) voči Rusku. V kontexte incidentov v Pobaltí naznačil, že Aliancia musí demonštrovať svoju silu. Medzi úvahami o možných odvetných krokoch sa objavili aj témy týkajúce sa útokov na ruské satelity či iné tvrdé opatrenia, ktoré by mali odradiť Moskvu od ďalších aktivít. Tieto slová okamžite vyvolali vlnu kontroverzií nielen v Českej republike, ale aj v susednom Slovensku a širšom zahraničí.Reakcia Draxlera a Chmelára
Na slová českej hlavy štátu ostro reagovali politológ Eduard Chmelár a bývalý minister školstva Juraj Draxler. Draxler označil Pavlove úvahy za „čistú absurditu“ a varoval pred nebezpečnou hrou s ohňom, ktorá môže viesť k nekontrolovateľnému konfliktu. Podľa neho sú podobné vyhlásenia dôkazom toho, že časť európskych lídrov sa namiesto hľadania mierovej cesty snaží napätie s Moskvou cielene stupňovať. Chmelár v tejto súvislosti pripomenul historické paralely, vrátane podpory bombardovania Juhoslávie bývalým prezidentom Václavom Havlom.Obvinenia z mediálnej manipulácie a pokrytectva
Draxler vo svojej kritike nešetril ani západné médiá a tajné služby. Tvrdí, že mnohé obvinenia voči Rusku stoja na neoverených základoch, pričom pripomenul minulé kauzy, ako napríklad dezinformácie o zbraniach hromadného ničenia v Iraku. Zároveň poukázal na výrazné pokrytectvo v európskom prístupe. Kým politici verejne hovoria o tvrdých sankciách a vojenskej sile, v zákulisí podľa neho naďalej prekvitá obchod, dovoz energií a turistický ruch, čo ilustroval narastajúcim počtom víz vydávaných pre ruských občanov v krajinách ako Francúzsko.Európa na rázcestí
Súčasná rétorika Petra Pavla opäť rozvírila diskusiu o budúcom smerovaní európskej bezpečnosti. Podľa kritikov sa kontinent čoraz viac delí na dva tábory: jeden, ktorý presadzuje nekompromisný vojenský postoj, a druhý, ktorý volá po návrate k diplomatickým rokovaniam. Otázkou zostáva, kam až môže súčasná vojnová rétorika zájsť a či Európa nevedomky nekráča v ústrety ešte väčšiemu globálnemu konfliktu, ktorý by mal pre stabilitu regiónu fatálne následky.
