Na Slovensku sa opäť rozprúdila debata o smerovaní krajiny, jej vzťahu k Európskej únii a o tom, kam až môže zájsť zahraničná politika vlády Roberta Fica. V politickom priestore sa objavujú čoraz ostrejšie tvrdenia o možnom odklone od Bruselu a niektorí kritici dokonca hovoria o scenári, v ktorom by sa Slovensko mohlo jedného dňa ocitnúť mimo EÚ.

Takéto tvrdenia však treba odlišovať od potvrdených politických rozhodnutí. Samotná návšteva Roberta Fica v Moskve ani jeho rokovania s Vladimirom Putinom neznamenajú, že Slovensko pripravuje vystúpenie z Európskej únie.

Fico a Putin: rokovania, ktoré vyvolali pozornosť

Robert Fico sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom osobne stretol v Moskve 9. mája 2025. Podľa oficiálnej slovenskej vlády sa rokovanie týkalo viacerých tém vrátane energetickej bezpečnosti a budúcnosti vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom.

Fico vtedy kritizoval vznikajúcu „novú železnú oponu“ medzi EÚ a Ruskom a zdôrazňoval, že Slovensko chce podľa jeho slov budovať skôr mosty spolupráce než nové deliace línie. Zároveň však oficiálne uviedol, že Slovensko zostáva súčasťou Európskej únie a NATO.

Práve tento rozpor medzi deklarovaným členstvom v EÚ a výrazne kritickejšou rétorikou voči Bruselu je jedným z dôvodov, prečo je Fico predmetom intenzívnej politickej diskusie.

Kritika Bruselu naberá na sile

Ficova vláda v posledných rokoch opakovane kritizuje niektoré rozhodnutia Európskej únie, najmä v oblasti energetiky, sankcií voči Rusku a zahraničnej politiky. Analýzy jeho politického posunu upozorňujú, že premiér, ktorý v minulosti hovoril o potrebe patriť do jadra EÚ, dnes používa voči Bruselu omnoho konfrontačnejší slovník.

Podľa Ficovej vlády musí Slovensko pri rozhodovaní viac zohľadňovať vlastné ekonomické a energetické záujmy. Kritici naopak varujú, že prílišné približovanie sa k Moskve môže oslabiť postavenie Slovenska v rámci EÚ a jeho vzťahy so spojencami.

Spor o ruský plyn

Jedným z najväčších konfliktov medzi Bratislavou a európskymi inštitúciami je energetika. Robert Fico v apríli 2026 oznámil, že Slovensko podnikne právne kroky proti rozhodnutiam EÚ súvisiacim s ukončením dovozu ruského plynu a ropy. Slovenská vláda tvrdí, že prijaté opatrenia môžu poškodiť slovenské hospodárstvo a zvýšiť energetické náklady.

Európska únia však pokračuje v politike obmedzovania ekonomických vzťahov s Ruskom. V júni 2026 Rada EÚ predĺžila ekonomické sankcie voči Rusku do 31. júla 2027. Opatrenia sa týkajú viacerých oblastí vrátane obchodu, financií a energetiky.

V júli 2026 následne EÚ prijala ďalší balík sankcií, ktorý sa zameral napríklad na ruskú energetiku, finančné služby a mechanizmy obchádzania sankcií.

Znamená to odchod Slovenska z EÚ?

Nateraz nie.

Samotná kritika EÚ, spory o sankcie alebo snaha udržiavať dialóg s Ruskom automaticky neznamenajú prípravu na vystúpenie z Únie. Prezident Peter Pellegrini už vo februári 2025 po rokovaní politických lídrov uviedol, že predstavitelia strán zúčastnených na rokovaní nepripravujú ani nepodporujú vystúpenie Slovenska z EÚ a NATO.

Politická situácia však zostáva citlivá. Opozícia v minulosti upozorňovala, že niektoré ústavné zmeny a politické kroky vlády by mohli vytvoriť priestor na zásadnú zmenu zahraničnopolitického smerovania Slovenska. Táto téma vyvolala ostré spory medzi vládou a opozičnými stranami.

Fico zároveň pokračuje v kontakte s Ruskom

Napriek napätiu medzi Slovenskom a niektorými členskými štátmi EÚ Robert Fico deklaruje záujem o pokračovanie dialógu s Moskvou.

Vo februári 2026 sa stretol s novým ruským veľvyslancom Sergejom Andrejevom. Podľa Úradu vlády SR bola predmetom rokovania snaha o konštruktívny dialóg, hospodársku spoluprácu a praktické otázky slovensko-ruských vzťahov.

Takáto politika však Slovensko dostáva do komplikovanej pozície. Na jednej strane je krajina pevne integrovaná do európskych štruktúr a ekonomicky silno prepojená s členskými štátmi EÚ. Na druhej strane vláda presadzuje samostatnejšie postoje k Rusku a odmieta niektoré spoločné európske rozhodnutia.

Čo bude rozhodujúce?

Budúcnosť slovenskej zahraničnej politiky bude závisieť od viacerých faktorov – od vývoja vojny na Ukrajine, energetickej situácie, vzťahov medzi Bratislavou a Bruselom, ale aj od domácej politickej podpory Ficovej vlády.

Najväčšou otázkou preto nie je, či už Slovensko odchádza z EÚ. Takéto rozhodnutie potvrdené nie je.

Oveľa dôležitejšie je, či sa bude pokračujúci spor s Bruselom postupne prehlbovať a či Slovensko začne presadzovať čoraz odlišnejšiu zahraničnú politiku od väčšiny svojich európskych partnerov.

Jedno je isté: vzťah Slovenska k EÚ, Rusku a energetickej bezpečnosti bude patriť medzi najcitlivejšie politické témy aj naďalej. A každé ďalšie rozhodnutie vlády môže mať významné dôsledky nielen pre zahraničnú politiku, ale aj pre slovenskú ekonomiku a každodenný život občanov.

Otázka teda zostáva otvorená: Bude Slovensko aj naďalej hlasným kritikom Bruselu zvnútra EÚ, alebo sa politický konflikt jedného dňa posunie ešte ďalej?