Slovenský premiér Robert Fico opäť otvoril citlivú otázku financovania Ukrajiny. Jeho vyjadrenia o miliardách eur, možnej korupcii a zodpovednosti za využívanie finančnej pomoci vyvolávajú diskusiu o tom, ako sa kontrolujú verejné peniaze.

Fico kritizuje ďalšie financovanie Ukrajiny

Predseda slovenskej vlády Robert Fico sa v októbri 2026 opätovne ostro vyjadril k politike Európskej únie voči Ukrajine. Po rokovaniach európskych lídrov v Bruseli zdôraznil, že Slovensko sa nechce zapojiť do ďalšej plánovanej pôžičky pre Kyjev vo výške 70 miliárd eur na rok 2027.

Fico zároveň upozornil na otázku, ktorá podľa neho potrebuje dôkladnejšiu pozornosť: ako sa využívajú obrovské finančné prostriedky poskytované Ukrajine a či sa dostávajú na účely, na ktoré boli určené.

Premiér poukázal na informácie o korupčných prípadoch na Ukrajine a spochybnil, či je možné dostatočne spoľahlivo sledovať tok všetkých poskytnutých peňazí. Svoje pochybnosti prezentoval v súvislosti s rozsiahlym zahraničným financovaním krajiny, ktorá sa bráni ruskej invázii.

Je však dôležité rozlišovať medzi politickými vyhláseniami a preukázanými skutočnosťami. Samotné Ficove pochybnosti nedokazujú, že sa konkrétna časť pomoci stratila alebo bola spreneverená. Na takéto závery sú potrebné výsledky auditov, vyšetrovaní a ďalšie overiteľné dôkazy.

Prečo sa hovorí o desiatkach miliárd eur?

Finančná pomoc Ukrajine je jednou z najvýznamnejších tém európskej politiky. Kyjev potrebuje zdroje na obranu, fungovanie štátu, obnovu poškodenej infraštruktúry a zabezpečenie základných verejných služieb.

Počas samitu EÚ 16. októbra 2026 sa diskutovalo aj o ďalších finančných potrebách Ukrajiny. Podľa správ z rokovania požiadal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj o dodatočných 70 miliárd eur na rok 2027.

Tento návrh prichádza v čase, keď Ukrajina čelí pokračujúcej vojne a značným rozpočtovým problémom. Zároveň vyvoláva otázky medzi členskými štátmi EÚ, ktoré musia zvažovať vlastné rozpočtové možnosti, zadlženie a priority domácich ekonomík.

Fico tvrdí, že Slovensko by sa nemalo automaticky podieľať na každom novom finančnom mechanizme. Podľa neho je potrebné dôslednejšie posudzovať účel pomoci, jej výsledky a možné dôsledky pre slovenských daňovníkov.

Slovensko sa nechce pridať k ďalšej pôžičke

Slovenská vláda oznámila, že sa nezapojí do plánovanej pôžičky vo výške 70 miliárd eur pre Ukrajinu na rok 2027. Podobný postoj v tejto otázke zaujal aj maďarský premiér Péter Magyar.

Fico zároveň uviedol, že Slovensko nebude brániť ostatným členským štátom, ak sa rozhodnú Ukrajinu finančne podporiť. Bratislava však podľa neho nechce byť súčasťou tohto konkrétneho mechanizmu.

Premiér svoj postoj odôvodňuje tým, že vojenské financovanie podľa neho neprináša dostatočný pokrok smerom k mieru. Namiesto ďalšieho poskytovania peňazí na vojenské potreby zdôrazňuje potrebu diplomatických rokovaní a hľadania riešenia konfliktu.

Takýto prístup však nie je v rámci EÚ všeobecne prijímaný. Zástancovia pokračujúcej pomoci upozorňujú na potrebu podporovať obranu Ukrajiny a udržať jej štátne inštitúcie v chode počas vojny.

Korupcia a kontrola verejných peňazí

Otázka korupcie patrí medzi najcitlivejšie aspekty medzinárodnej pomoci. Pri veľkých finančných balíkoch je dôležité, aby existovali transparentné pravidlá, nezávislé kontroly a mechanizmy, ktoré dokážu odhaliť prípadné zneužitie peňazí.

Ficove vyjadrenia preto otvárajú širšiu diskusiu o tom, akým spôsobom sa kontrolujú miliardy eur určené pre Ukrajinu. Zároveň je potrebné pripomenúť, že existencia korupčných prípadov neznamená, že všetka poskytnutá pomoc je zneužívaná.

Pri hodnotení takýchto tvrdení treba rozlišovať medzi jednotlivými vyšetrovaniami, potvrdenými prípadmi, podozreniami a politickými interpretáciami. Bez konkrétnych dôkazov nemožno tvrdiť, že určitá suma skončila v korupčných sieťach.

Pre európske inštitúcie je preto dôležité verejnosti vysvetľovať, aké kontrolné mechanizmy sa uplatňujú, aké výsledky prinášajú audity a ako sa riešia prípadné nezrovnalosti.

Brusel rieši aj ceny energií a budúci rozpočet EÚ

Financovanie Ukrajiny nebolo jedinou témou rokovaní v Bruseli. Slovenský premiér hovoril aj o vysokých cenách elektriny, systéme obchodovania s emisnými povolenkami a pripravovanom dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034.

Fico uviedol, že krajiny Vyšehradskej skupiny presadzovali ďalšie opatrenia na riešenie rozdielov v cenách elektriny a preskúmanie vplyvov systému ETS. Slovenská vláda chce, aby európske rozhodnutia viac zohľadňovali ekonomické dôsledky pre domácnosti a podniky.

Premiér zároveň upozornil, že pri rokovaniach o budúcom rozpočte EÚ treba zachovať význam kohéznej a poľnohospodárskej politiky. Tieto oblasti majú podľa slovenskej vlády zásadný význam pre rozvoj regiónov a stabilitu domácej ekonomiky.

Práve prepojenie finančnej pomoci Ukrajine, energetických nákladov a budúceho rozpočtu môže byť jedným z hlavných bodov sporov medzi členskými štátmi v nasledujúcich mesiacoch.

Čo bude nasledovať?

Najbližšie obdobie ukáže, či sa členské štáty EÚ dokážu dohodnúť na ďalšom financovaní Ukrajiny a aké podmienky budú s prípadnou pomocou spojené. Dôležitú úlohu bude zohrávať aj kontrola výdavkov a schopnosť európskych inštitúcií presvedčivo vysvetliť, ako sa s verejnými peniazmi nakladá.

Slovensko pod vedením Roberta Fica avizuje, že v otázke ďalších pôžičiek pre Ukrajinu zostane pri svojom odmietavom postoji. Zároveň deklaruje záujem pokračovať v dialógu s Kyjevom a spolupráci v oblastiach, ako sú energetika, doprava či vzdelávanie.

Podstata sporu tak nespočíva iba v samotnej sume 70 miliárd eur. Ide aj o otázku, ako má Európa financovať pomoc krajine vo vojne, ako zabezpečiť kontrolu vynaložených prostriedkov a akú zodpovednosť majú jednotlivé vlády voči svojim občanom.