Marek Ťapák patrí medzi výrazné osobnosti slovenského kultúrneho života. Herec, režisér, scenárista a tanečník sa počas svojej dlhoročnej kariéry objavil v množstve filmových a televíznych projektov. Jeho meno sa spája aj s výraznou slovenskou filmovou tradíciou, ktorú poznajú celé generácie divákov.

Tentoraz však pozornosť nepritiahol iba svojou umeleckou tvorbou. Do popredia sa dostali jeho otvorené názory a slová, ktoré smeroval k samotným Slovákom. Práve priznanie „Je to aj moja vina“ pôsobí ako moment, ktorý dáva jeho vyjadreniu osobnejší rozmer.

Ťapákov odkaz je zaujímavý predovšetkým tým, že zodpovednosť nehľadá výlučne mimo seba. Namiesto jednoduchého ukazovania prstom na politikov, spoločnosť či ľudí okolo nás priznáva, že určitú časť zodpovednosti môže niesť každý z nás.

Takýto pohľad je pritom podstatne náročnejší než obyčajná kritika. Ak človek pripustí vlastný podiel, zároveň priznáva, že zmena spoločnosti sa nemôže začať iba u niekoho iného.

Jeho slová môžu u časti verejnosti vyvolať súhlas, u iných zase otázky. Slovensko sa v posledných rokoch stretáva s množstvom spoločenských a politických sporov, pričom verejná diskusia býva často veľmi vyhrotená.

Práve v takomto prostredí má podobné vyjadrenie známnej osobnosti väčšiu váhu. Ťapákova kariéra je pritom spätá so slovenskou kultúrou už desaťročia. Ako pripomína STVR, je synom režiséra Martina Ťapáka a sám pôsobil nielen ako herec, ale aj ako scenárista, režisér a tanečník.

Generácia, ktorá pamätá inú dobu

Marek Ťapák sa narodil v Bratislave v roku 1960 a pred kamerou sa objavil už ako dieťa. Neskôr vyštudoval herectvo na VŠMU a pôsobil aj na Novej scéne. Diváci ho poznajú napríklad z filmov a rozprávok, ktoré sa stali súčasťou slovenskej kultúrnej pamäti.

Jeho pohľad preto vychádza aj z osobnej skúsenosti s desaťročiami spoločenských zmien. Práve porovnanie minulosti so súčasnosťou môže byť jedným z dôvodov, prečo jeho slová vyvolávajú väčšiu pozornosť.

Čo tým chcel Slovákom povedať?

Podstatou jeho odkazu nie je iba samotná kontroverzná veta. Dôležitejšie je posolstvo, ktoré za ňou stojí: spoločnosť sa podľa tohto pohľadu nemení iba rozhodnutiami ľudí pri moci, ale aj každodenným správaním obyčajných ľudí.

Každý človek má určitú mieru zodpovednosti za to, akým smerom sa spoločnosť uberá. Či už ide o spôsob, akým spolu komunikujeme, čo podporujeme, čomu veríme alebo voči čomu zostávame ľahostajní.

Práve preto môže byť priznanie vlastnej viny silnejšie než ďalšia kritika ostatných.

Je to výzva na zamyslenie

Ťapákove vyjadrenia tak možno čítať nielen ako kritiku, ale aj ako osobnú sebareflexiu. Namiesto otázky „Kto za to môže?“ prichádza oveľa nepríjemnejšia otázka: „Čo som k tomu prispel ja?“

A práve táto otázka môže byť dôvodom, prečo jeho odkaz vyvoláva diskusiu.

Marek Ťapák pritom aj naďalej zostáva aktívny v slovenskej kultúre. V minulosti sa venoval filmovej tvorbe a pripravoval aj projekty vychádzajúce zo slovenskej literárnej tradície.

Jeho najnovší odkaz preto mnohí nevnímajú iba ako názor jedného umelca. Pre časť verejnosti môže byť zároveň pripomienkou, že pri hodnotení problémov spoločnosti je jednoduché hľadať vinníkov všade naokolo, no oveľa ťažšie je priznať vlastný podiel.

A práve veta „Je to aj moja vina“ môže byť tým najdôležitejším posolstvom celého jeho vystúpenia.