Súdne procesy spojené s menami ako Marian Kočner už roky pútajú pozornosť celej slovenskej verejnosti. Atmosféra v budove Špecializovaného trestného súdu je zvyčajne napätá, no nedávne udalosti prekročili hranicu bežnej právnej argumentácie. Hlavnou postavou dňa nebol samotný obžalovaný, ale jeho právny zástupca, advokát David Lindtner, ktorý v emotívnom výstupe priamo pred kamerami a mikrofónmi podrobil prítomných novinárov drvivej kritike.

Situácia v slovenskej justícii sa v poslednom období čoraz viac presúva z vyšetrovacích spisov do mediálneho priestoru. Práve tento fenomén bol jadrom konfliktu, ktorý sa odohral na chodbe súdu. David Lindtner, viditeľne pobúrený prístupom vybraných redakcií, nešetril ostrými slovami na adresu objektivity slovenských médií. Podľa jeho slov sa žurnalistika v týchto procesoch zmenila na selektívne informovanie, ktoré má za cieľ vopred odsúdiť ľudí v očiach verejnosti bez ohľadu na skutočný priebeh dokazovania.Hlavným bodom Lindtnerovej kritiky bol fakt, že médiá podľa neho javia záujem len o tie časti pojednávania, ktoré zapadajú do vopred určenej narácie o vine jeho klienta. „Prišli ste len vtedy, keď vypovedali svedkovia ako Sklenka alebo Repáková, lebo to sa vám hodilo do príbehu. Kde ste však boli vtedy, keď sa predkladali dôkazy a svedectvá v náš prospech?“ pýtal sa rozhorčený advokát. Upozornil na prázdne novinárske lavice v momentoch, keď procesné úkony neponúkali dostatočne senzačné titulky, hoci boli pre spravodlivosť kľúčové.

Advokát zašiel vo svojej kritike ešte ďalej, keď obvinil novinárov z „ničenia ľudských životov“. Podľa jeho názoru mnohí reportéri neprichádzajú informovať o pravde, ale plniť zadania svojich „chlebodarcov“. Lindtnerov výstup reflektuje hlbokú frustráciu z toho, čo on nazýva mediálnym lynčom. Poukázal na to, že právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na objektívne informovanie zo strany tlače, čo sa v tomto prípade podľa neho nedeje.Tento incident opäť otvára dôležitú otázku o úlohe médií v právnom štáte. Je pravdou, že novinári majú právo vyberať si témy, ktoré považujú za dôležité pre verejný záujem. Na druhej strane, ak sa spravodajstvo stáva jednostranným a ignoruje fakty, ktoré odporujú mainstreamovému názoru, prestáva plniť svoju kontrolnú funkciu a stáva sa nástrojom nátlaku.

Scéna z chodby súdu, kde advokát „vypoklonkoval“ novinárov, sa nepochybne zapíše do dejín tohto procesu ako jeden z najvýraznejších momentov stretu právnej obrany a mediálnej moci. Bez ohľadu na to, aký názor má verejnosť na samotných aktérov kauzy, Lindtnerove slová o potrebe objektivity a hľadaní skutočnej pravdy na súdnom pojednávaní by mali byť podnetom na zamyslenie pre každého profesionálneho žurnalistu. Boj za spravodlivosť by sa totiž nemal odohrávať na stránkach denníkov, ale výhradne v súdnej sieni na základe nespochybniteľných dôkazov.