Slovenská justícia sa opäť dostáva do centra pozornosti v súvislosti so sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou. Téma, ktorá sa pred rokmi začala spájať najmä s jej verejne diskutovaným vzťahom s novinárkou Monikou Tódovou, sa v roku 2026 znovu otvorila v ďaleko širšom kontexte – tentoraz aj v súvislosti s rozhodovaním v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Pôvodne medializované video, ktoré sa objavilo v auguste 2023, zachytávalo Záleskú a Tódovú pri spoločnom odchode zo súkromného penziónu. Samotné video však ešte nebolo dôkazom nezákonného konania. Vyvolalo však verejnú diskusiu o tom, ako majú sudcovia pristupovať k osobným vzťahom s ľuďmi pôsobiacimi v médiách, najmä ak rozhodujú v citlivých a verejne sledovaných prípadoch.

Vzťah Záleskej s Monikou Tódovou sa postupne stal súčasťou širšej diskusie o dôveryhodnosti justície. Kritici tvrdili, že pri sudcovi nestačí iba subjektívne presvedčenie o vlastnej nestrannosti, ale dôležitý je aj pohľad verejnosti a existencia okolností, ktoré môžu vyvolať oprávnené pochybnosti.

Sudkyňa naopak dlhodobo odmieta, že by jej rozhodovanie bolo možné ovplyvniť osobnými alebo politickými väzbami. Aj samotný pôvodný článok, z ktorého táto téma vychádza, upozorňuje, že mnohé tvrdenia o jej údajnom ovplyvňovaní zostávajú iba tvrdeniami a nemožno ich automaticky považovať za dokázaný fakt.

Zlom prišiel v kauze Dušana Kováčika

Najväčšia právna otázka sa však v roku 2026 spojila s prípadom bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Najvyšší súd SR v dovolacom konaní zrušil predchádzajúce rozhodnutia a vec vrátil späť na nové konanie. Rozhodnutie otvorilo aj otázky týkajúce sa nestrannosti sudkyne Pamely Záleskej a ďalších procesných okolností prípadu.

Kováčik bol pôvodne odsúdený na 14 rokov väzenia. Odvolací súd neskôr trest zmenil na osem rokov odňatia slobody a pokutu 100-tisíc eur. Po zásahu dovolacieho súdu sa však jeho prípad musí opätovne riešiť.

Najvyšší súd zároveň upozornil na vážnosť situácie, keď sa zo samotného zrušenia súdneho rozhodnutia automaticky vyvodzuje podozrenie z trestnej činnosti sudcu. Po verejných vyjadreniach premiéra Roberta Fica, ktorý voči Záleskej podal trestné oznámenie, sa súd proti takémuto spôsobu argumentácie verejne ohradil.

Ďalšie disciplinárne konanie

Napätie okolo sudkyne pokračovalo aj na disciplinárnej úrovni. V máji 2026 podal predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban ďalší disciplinárny návrh, v ktorom žiadal najprísnejší možný postih – odvolanie Záleskej z funkcie sudkyne. Návrh sa týkal jej rozhodovania vo viacerých kauzách vrátane prípadu Dušana Kováčika. Záleská označila postup za šikanu a uviedla, že sa bude brániť.

Súdna rada Slovenskej republiky pritom vo svojich aktuálnych údajoch stále eviduje Pamelu Záleskú ako aktívnu sudkyňu Špecializovaného trestného súdu.

Čo teda znamená „škandalózne video“?

Práve tu treba oddeliť mediálny titulok od overených skutočností. O videu sa v minulosti intenzívne písalo, no samotné zábery nepreukazujú, že by sudkyňa porušila zákon alebo že by konkrétna nahrávka dokazovala ovplyvňovanie rozhodovania.

Dôležitejšie než samotné video sú preto následné otázky, ktoré otvorili súdne konania: či existovali okolnosti vyvolávajúce pochybnosti o nestrannosti, ako boli posudzované vzťahy medzi sudkyňou a novinárkou a či boli všetky procesné otázky v citlivých trestných veciach vyhodnotené správne.

Prípad tak už dávno nie je iba príbehom jedného videa. Stal sa symbolom širšieho sporu o dôveru v slovenskú justíciu, hranice medzi súkromným životom sudcov a verejnosťou sledovanými prípadmi a o to, do akej miery môže samotná pochybnosť ovplyvniť dôveru občanov v súdne rozhodnutia.

Jedno však zostáva zásadné: o vine, disciplinárnej zodpovednosti či nezákonnom konaní nemožno rozhodovať na základe senzačných titulkov alebo internetových videí, ale na základe dôkazov a právoplatných rozhodnutí.