Slovenská politická scéna opäť zažíva búrlivé obdobie, v ktorom sa historické témy stretávajú s aktuálnym medzinárodným napätím. V centre pozornosti sa ocitol Robert Kaliňák, ktorý nešetril kritikou na adresu hnutia Progresívne Slovensko (PS) a určitých mediálnych kruhov. Dôvodom je znovuotvorenie témy Benešových dekrétov, ktorá v našich končinách vždy pôsobila ako pracháreň pripravená na výbuch.

Podľa Kaliňáka je konanie progresívcov v tejto otázke kombináciou naivity a nebezpečnej politickej hry, ktorá slúži cudzej agende. Vyhlásil, že téma Benešových dekrétov bola opätovne nastolená práve vďaka aktivite PS, čím v podstate pripravili pôdu pre maďarských politických predstaviteľov. Tí sa chopili príležitosti a začali hovoriť o majetkových otázkach a povojnovom usporiadaní, ktoré je pre stabilitu strednej Európy kľúčové.Kaliňák ostro reagoval na snahy niektorých novinárov zmierňovať vážnosť situácie. Argumenty, že ide len o odbornú diskusiu o legislatíve či trestnom zákone, označil za „otrocké prekrúcanie reality“. Zdôraznil, že akýkoľvek spochybňujúci signál smerom k Benešovým dekrétom otvára Pandorinu skrinku nárokov, ktoré môžu mať priamy dopad na vlastníctvo pozemkov slovenských občanov, najmä na južnom území štátu.

Minister v diskusii poukázal na to, že ochrana slovenských záujmov musí byť pre politika absolútnou prioritou. Akékoľvek koketovanie s revíziou povojnových usporiadaní označil za hazard, ktorý nás v očiach medzinárodných partnerov robí slabými a vnútorne nejednotnými. Kaliňák sa pýta, či ide zo strany PS o obyčajnú „politickú hlúposť“, alebo o úmysel, ktorého cieľom je destabilizovať domáce prostredie v prospech iných aktérov.Vláda v tejto súvislosti vyslala jasný signál: o trestnej politike Slovenskej republiky a o majetkových istotách jej občanov nebude rozhodovať nikto iný než suverénne slovenské inštitúcie. Snaha progresívcov „hasiť“ medzinárodný problém, ktorý sami spoluvytvorili, je podľa vládnych predstaviteľov neúčinná a neskorá.

Slovensko sa momentálne nachádza v bode, kedy sa musí rozhodnúť, či bude pevne stáť za svojimi historickými a právnymi základmi, alebo podľahne tlaku moderného progresivizmu, ktorý v snahe o „nápravu starých krívd“ riskuje stabilitu súčasnosti. Podľa Kaliňáka sú len dve možnosti: buď budeme hájiť slovenské záujmy so všetkou vážnosťou, alebo budeme svetu na smiech, čo by však pre krajinu malo tragické následky. Tento politický súboj tak nie je len o slovách v televíznom štúdiu, ale o samotnej podstate národnej suverenity.