by 
Napätie medzi predstaviteľmi vlády Roberta Fica a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa v septembri opäť vystupňovalo. Do verejného sporu sa výraznejšie zapojil aj minister obrany Robert Kaliňák, ktorý spochybnil názor, že nezávislosť prokuratúry znamená, že jej rozhodnutia nemožno verejne kritizovať alebo žiadať ich vysvetlenie.
Kaliňák 10. septembra uviedol, že ak existuje podozrenie, že prokurátor pri svojom postupe nekonal v súlade so zákonom, mal by byť podľa neho pripravený svoj postup vysvetliť verejnosti. Poukázal pritom aj na otázky súvisiace s prípadmi, v ktorých došlo k zmene vyšetrovateľa alebo prokurátora.
Jednou z tém sa stala kauza mobilných odberových miest, známych ako MOM, ktorá súvisí s obdobím pandémie. Kaliňák argumentoval, že keď verejnosť v minulosti požadovala vysvetlenia pri zmenách vyšetrovateľov, podobné otázky podľa neho môžu byť kladené aj pri zmenách prokurátorov.
„Tak nech to vysvetľuje, veď on má zodpovednosť voči verejnosti,“ uviedol Kaliňák podľa medializovaných informácií.
Žilinka však v súvislosti s prípadom MOM-iek upozorňoval, že trestné konanie sa nachádza v prípravnej fáze, ktorá je zo zákona neverejná. Generálna prokuratúra preto podľa jeho stanoviska nemá povinnosť informovať premiéra ani iné osoby o jednotlivých úkonoch vyšetrovania alebo o plánovaných procesných krokoch.
Spor sa týka aj otázky nezávislosti prokuratúry
Konflikt medzi Ficom a Žilinkom sa výraznejšie prehĺbil už začiatkom septembra. Premiér Robert Fico 8. septembra verejne vyzval Žilinku na odstúpenie z funkcie. Fico kritizoval fungovanie Generálnej prokuratúry a tvrdil, že jej postup v niektorých prípadoch predstavuje problém pre vládu.
Žilinka výzvu odmietol a uviedol, že zo svojej funkcie plánuje odísť až po skončení svojho mandátu. Podľa správ označil tlak na svoju osobu za zásah do fungovania prokuratúry.
Spor má zároveň širší politický a právny kontext. Už vo februári 2026 Žilinka kritizoval niektoré zmeny Trestného zákona, reorganizáciu Policajného zboru a stav vyšetrovania korupcie. Tvrdil, že v roku 2025 nebol odhalený ani jeden prípad korupcie na najvyšších miestach štátu a upozorňoval aj na výrazný pokles počtu návrhov na podanie obžaloby v porovnaní s rokom 2024.
Fico jeho vtedajšie vystúpenie označil za politické a nesúhlasil s interpretáciou údajov ani s niektorými stanoviskami Generálnej prokuratúry.
Kaliňák a Žilinka zostávajú na opačných stranách sporu
Kaliňák tvrdí, že verejná kontrola a otázky smerujúce na prokuratúru nemožno automaticky označovať za útok na právny štát. Žilinka a predstavitelia prokuratúry naopak zdôrazňujú potrebu rešpektovať pravidlá trestného konania a jeho neverejnosť v prípravnej fáze.
Spor tak presahuje osobnú výmenu názorov medzi jednotlivými predstaviteľmi. V centre zostáva otázka, akým spôsobom má vláda verejne kontrolovať a kritizovať rozhodnutia prokuratúry a zároveň rešpektovať jej zákonom stanovenú nezávislosť.
Najnovšie vyjadrenia preto naznačujú, že konflikt medzi vládou a generálnym prokurátorom zostáva otvorený. Ďalší vývoj bude závisieť aj od toho, ako sa budú vyvíjať konkrétne trestné konania a či jednotlivé strany svoje sporné tvrdenia podložia ďalšími právnymi alebo faktickými argumentmi.
