Slovenskou verejnosťou v posledných dňoch otriasla nová kontroverzia, ktorá rozvírila vášnivú diskusiu o hraniciach verejného diskurzu, historických paralelách a spoločenských témach spojených s LGBT komunitou. Do centra pozornosti sa dostala investigatívna novinárka Monika Tódová, ktorej výrok o postavení sexuálnych menšín na Slovensku vyvolal ostrú reakciu bývalého poslanca a historika Antona Hrnka.

Hrnko vo svojom verejnom vyjadrení priznal, že po prečítaní slov známej novinárky zostal šokovaný. Podľa jeho slov išlo o vyjadrenie, ktoré ho natoľko zarazilo, že „takmer neveril vlastným očiam“. Mimoriadne kriticky sa postavil najmä k prirovnaniu súčasnej situácie LGBT komunity k osudu Židov počas obdobia fašizmu a druhej svetovej vojny.

Výrok, ktorý vyvolal búrku

Historik uviedol, že na spomínané slová chcel reagovať okamžite, no pre pracovné povinnosti tak neurobil. Keď sa neskôr pokúsil pôvodný výrok opätovne nájsť, podľa vlastných slov ho vo verejnom priestore už nedokázal dohľadať.

Napriek tomu bol presvedčený, že vyjadrenie skutočne zaznelo, keďže naň reagovalo viacero verejne známych osobností. Práve ich reakcie ho podľa jeho slov utvrdili v tom, že nejde o žiadny omyl či nepravdivú informáciu.

Hrnko zároveň vyjadril názor, že podobné výroky nemožno prehliadať ani bagatelizovať. Tvrdí, že odhaľujú nebezpečný trend polarizácie spoločnosti a prehlbovania konfliktu medzi konzervatívnym a progresívnym pohľadom na fungovanie štátu a spoločnosti.

Kritika genderovej ideológie

Vo svojom komentári sa bývalý politik dotkol aj širšej spoločenskej debaty o rodine, tradičných hodnotách a právach menšín. Zdôraznil, že konzervatívna časť spoločnosti podľa neho dlhodobo akceptuje existenciu ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou a nespochybňuje ich ľudskú dôstojnosť.

Zároveň však odmieta, čo označuje za presadzovanie genderovej ideológie a snahu meniť tradičné chápanie rodiny. Hrnko argumentuje, že rodina zohrávala počas celej histórie zásadnú úlohu pri zachovaní spoločnosti a výchove ďalších generácií.

Podľa neho je preto nesprávne označovať odpor voči týmto spoločenským zmenám za prejav fašizmu alebo nenávisti. Takéto prirovnania označil za neprimerané a hlboko urážlivé voči veľkej časti občanov Slovenska.

Spor o historické paralely

Najostrejšiu kritiku však Hrnko smeroval k porovnávaniu dnešných spoločenských sporov s tragédiou holokaustu. Historik upozornil, že mladšie generácie už nemajú osobnú skúsenosť s hrôzami druhej svetovej vojny a ich poznanie vychádza najmä z učebníc, dokumentov a svedectiev pamätníkov.

Práve preto považuje za mimoriadne nebezpečné používať historické paralely, ktoré by podľa neho mohli relativizovať rozsah utrpenia miliónov obetí nacistického režimu. Tvrdí, že podobné prirovnania môžu vytvárať skreslený obraz minulosti a oslabovať historickú pamäť spoločnosti.

Vo svojom vyhlásení zašiel ešte ďalej, keď vyjadril presvedčenie, že takéto výroky predstavujú zľahčovanie tragédie holokaustu a mali by byť predmetom širšej spoločenskej diskusie.

Otázky bez odpovedí

V závere svojho komentára Anton Hrnko upozornil aj na to, že po vypuknutí celej kauzy podľa neho neprišli výraznejšie reakcie zo strany židovských organizácií ani štátnych inštitúcií. Položil otázku, prečo sa téme nevenuje väčšia pozornosť a či vo verejnom priestore neexistujú osoby, ktorým sa tolerujú výroky, ktoré by boli v prípade iných ľudí okamžite predmetom ostrej kritiky.

Celý spor tak opäť otvoril citlivú diskusiu o slobode prejavu, hraniciach verejnej debaty, ochrane historickej pamäte a o tom, akým spôsobom by mali verejne známe osobnosti komunikovať spoločensky citlivé témy.