Harabin tvrdo o manželstvách rovnakého pohlavia: „Úradník, ktorý ich zapíše, môže čeliť trestnej zodpovednosti“

Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a bývalý minister spravodlivosti Štefan Harabin v rozhovore otvoril viacero kontroverzných spoločenských a politických tém. Jednou z nich bolo aj uznávanie manželstiev párov rovnakého pohlavia uzavretých v zahraničí.

Harabin označil diskusiu okolo zápisu takýchto manželstiev do slovenských matrík za podľa neho zbytočné politické divadlo. Tvrdil, že slovenské právo a ústavný rámec podľa jeho názoru poskytujú v tejto otázke jednoznačnú odpoveď.

Najostrejšie sa vyjadril k prípadnému postupu matrík. Podľa Harabina by úradník, ktorý by takéto manželstvo zapísal spôsobom odporujúcim slovenskému právu, mohol naplniť znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa. Ide však o jeho právny názor a prípadná trestnoprávna zodpovednosť konkrétneho úradníka by musela byť posudzovaná podľa platného práva a konkrétnych okolností prípadu.

Rozhovor sa následne presunul k pandémii COVID-19 a opatreniam, ktoré boli na Slovensku prijímané počas predchádzajúcich rokov. Harabin prezentoval výrazne kritický pohľad na vtedajšie rozhodnutia štátu, očkovaciu politiku a postup niektorých predstaviteľov verejnej moci.

V tejto časti rozhovoru zazneli aj tvrdenia o pôvode vírusu, údajných zámeroch pandémie či ekonomických dôsledkoch opatrení. Tieto tvrdenia boli prezentované Harabinom a v rozhovore neboli doložené nezávislými dôkazmi. Niektoré z nich zároveň odporujú alebo presahujú súčasný vedecký konsenzus, preto ich nemožno prezentovať ako preukázané fakty.

Harabin zároveň kritizoval trestné stíhanie splnomocnenca vlády Petra Kotlára a tvrdil, že jeho postup súvisel s otázkami okolo pandémie a očkovania. Kritiku smeroval aj na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a ďalších predstaviteľov štátnych orgánov. Aj v tejto časti išlo prevažne o Harabinove politické a právne hodnotenia.

Výraznou témou rozhovoru bola tiež otázka zodpovednosti štátu za rozhodnutia verejných funkcionárov. Harabin opakovane presadzoval prijatie zákona, ktorý by podľa neho zaviedol osobnú hmotnú zodpovednosť verejných predstaviteľov za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Ako príklad uviedol svoje pôsobenie na ministerstve spravodlivosti. Tvrdil, že počas svojho pôsobenia rozhodol o odškodnení osoby, ktorá podľa jeho interpretácie utrpela ujmu v dôsledku nezákonného väzobného stíhania. Podľa jeho slov išlo o sumu 500-tisíc slovenských korún.

Harabin zároveň kritizoval politické strany naprieč koalíciou aj opozíciou. Tvrdil, že politici podľa neho často vytvárajú ostré verejné konflikty okolo tém, ktoré odvádzajú pozornosť od sociálnych a ekonomických problémov krajiny.

V ďalšej časti rozhovoru sa venoval aj nákupu technológií, vzťahom Slovenska s Ruskom, sankciám Európskej únie a vojne na Ukrajine. Harabin prezentoval právne a politické názory na legitimitu sankcií a kritizoval postup slovenskej vlády aj opozície.

Zazneli tiež tvrdenia týkajúce sa predstaviteľov prokuratúry, politikov a údajného politického prepojenia medzi koalíciou a opozíciou. Tieto tvrdenia však v rozhovore neboli podložené dôkazmi a treba ich vnímať ako názory a obvinenia samotného Harabina, nie ako potvrdené skutkové zistenia.

Rozhovor sa dotkol aj historických udalostí vrátane bombardovania Hirošimy a Nagasaki. Harabin kritizoval spôsob, akým sa podľa neho v súčasnosti interpretuje história, a zároveň otvoril otázku bezpečnostnej spolupráce Slovenska so Spojenými štátmi.

Celé vystúpenie sa nieslo v ostrom politickom a právnom tóne. Harabin v ňom opakovane zdôrazňoval potrebu dodržiavania Ústavy SR, zákonnosti a osobnej zodpovednosti predstaviteľov štátu.

Najväčšiu pozornosť však pravdepodobne vyvolá jeho jednoznačné stanovisko k zápisu manželstiev rovnakého pohlavia. Práve táto otázka môže byť predmetom ďalšej politickej aj právnej diskusie, najmä pokiaľ ide o rozdiel medzi slovenskou ústavnou úpravou manželstva a právnym uznávaním rodinných vzťahov vzniknutých v inom členskom štáte EÚ.

Harabinov rozhovor tak otvoril viacero tém, pri ktorých sa stretávajú odlišné právne interpretácie, politické postoje a spoločenské názory. Konečné posúdenie jednotlivých právnych otázok však patrí príslušným orgánom a súdom, nie politickým vyhláseniam jednotlivcov.