Predseda strany SaS Branislav Gröhling sa dostal pod paľbu kritiky po tom, čo verejne reagoval na medializovanú informáciu o údajnej prítomnosti Daniela Bombica po boku Andreja Danka počas osláv Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

Problém nastal v momente, keď sa ukázalo, že pôvodná informácia nebola správna.

Všetko sa začalo správou v médiách

Denník SME pôvodne informoval, že Daniel Bombic mal počas osláv SNP sedieť v prvom rade vedľa podpredsedu parlamentu Andreja Danka.

Informácia okamžite vyvolala politické reakcie. Branislav Gröhling na pôvodnú správu reagoval ešte predtým, ako bola opravená, a údajné Bombicovo miesto po boku Danka využil pri kritike vládnej koalície.

Neskôr však SME svoju informáciu opravilo.

Redakcia uviedla, že pri identifikácii osoby došlo k omylu a človeka na fotografii si pomýlila s niekým iným. Za chybu sa zároveň ospravedlnila.

Tým sa však príbeh ani zďaleka neskončil.

Vedľa Danka sedel niekto úplne iný

Poslanec Hlasu Peter Kalivoda následne zverejnil video, v ktorom vysvetlil, že osobou sediacou vedľa Andreja Danka nebol Daniel Bombic, ale on sám.

„Na oslavách SNP som vedľa Danka sedel ja, a nie Bombic,“ uviedol Kalivoda.

Celá situácia tak získala úplne nový rozmer. Politická reakcia, ktorá vznikla na základe pôvodnej medializovanej informácie, sa totiž opierala o údaj, ktorý bol neskôr samotným médiom označený za chybný.

Kritika smerovala aj na Gröhlinga

Kalivoda následne požadoval vysvetlenie a ospravedlnenie nielen od média, ale aj od Branislava Gröhlinga.

Kritika sa sústredila najmä na otázku, či politici nemajú pred verejným zverejnením ostrých vyjadrení najskôr overiť informácie, z ktorých vychádzajú.

Práve rýchlosť politickej komunikácie sa stala jedným z hlavných problémov celej kauzy.

Najskôr sa objaví titulok.

Potom príde politická reakcia.

A až následne sa overuje, či bola pôvodná informácia vôbec správna.

V tomto prípade sa tento sled udalostí ukázal ako mimoriadne nepríjemný pre Branislava Gröhlinga.

Do sporu vstúpil aj Daniel Bombic

Podľa dostupného materiálu následne došlo aj k osobnej konfrontácii medzi Danielom Bombicom a Branislavom Gröhlingom.

Predseda SaS mal vysvetľovať, že pri svojej reakcii vychádzal z informácií, ktoré v tom čase prinášali médiá.

To však otvorilo širšiu otázku zodpovednosti politikov pri práci s medializovanými informáciami.

Ak politik kritizuje šírenie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácií, zároveň musí počítať s tým, že rovnaké pravidlá overovania sa môžu vzťahovať aj na jeho vlastné verejné vyjadrenia.

Chyba ešte nemusí znamenať úmysel

Dôležité je zároveň rozlišovať medzi chybnou informáciou a úmyselnou lžou.

Samotná nesprávna identifikácia osoby automaticky neznamená, že niekto zámerne klamal alebo manipuloval verejnosť.

V tomto prípade dostupné informácie hovoria o tom, že SME svoju chybu následne priznalo a opravilo.

Ide teda o rozdiel medzi vedomým šírením nepravdy a novinárskym pochybením, ktoré môže vzniknúť napríklad nedostatočným overením identity osoby.

Politický dopad však môže byť v oboch prípadoch výrazný.

Prečo mala táto chyba takú veľkú váhu?

Daniel Bombic patrí medzi kontroverzné verejne známe osobnosti. Preto tvrdenie, že sa mal počas významnej štátnej udalosti nachádzať priamo vedľa vysokopostaveného predstaviteľa parlamentu, okamžite získalo politickú váhu.

Ak sa však následne ukáže, že osoba na fotografii bola niekto úplne iný, celý politický kontext sa zásadne mení.

A presne to sa v tomto prípade stalo.

Branislav Gröhling totiž nereagoval iba na politický názor. Reagoval na konkrétnu skutkovú informáciu, ktorá bola neskôr opravená.

Zoroslav Kollár a „slovný preplesk“

Pôvodný titulok článku hovorí o tom, že Zoroslav Kollár mal Gröhlingovi dať „slovný preplesk“.

Samotný dostupný text však obsahuje predovšetkým reakcie Petra Kalivodu a opisuje širšiu politickú polemiku. Preto nie je vhodné tvrdiť ako potvrdený fakt, že všetky uvedené argumenty pochádzali priamo od Zoroslava Kollára.

Podstatou celej kauzy zostáva predovšetkým otázka, čo sa stane, keď politik zareaguje na informáciu skôr, než je jej pravdivosť dôkladne overená.

Poučenie pre politiku aj médiá

Celý prípad ukazuje, aká rýchla môže byť dnešná politická komunikácia.

Jedna chybná identifikácia môže spustiť sériu verejných reakcií, ostrých vyjadrení a politických útokov.

Keď sa následne ukáže, že základná informácia bola nesprávna, reputačné škody už môže byť oveľa ťažšie napraviť.

Pre politikov aj médiá z toho vyplýva jednoduché pravidlo:

Najskôr overiť. Až potom reagovať.

V prípade Branislava Gröhlinga sa práve táto zásada stala predmetom ostrej verejnej diskusie.